24. apríla 2013, Panasonic predstavil nový model kompaktného fotoaparátu, ktorý je zaradený ako prémiový fotoaparát. Čo to znamená? Prémiový kompaktný fotoaparát je vybavený napríklad pokročilými expozičnými režimami, možnosťou množstva nastavení, ktoré nájdete na zrkadlovkách, manuálny programový volič a neodmysliteľne väčší snímací senzor pre kvalitnejšie fotografie. Tento model ale oproti konkurencii ponúka ešte niekoľko ďalších možností, ktoré ho robia výnimočným. Poďme sa na ne pozrieť.
Na testovanie máme k dispozícii čiernu variantu fotoaparátu, dizajn je príjemný, jednoduchý a uhladený. Telo fotoaparátu tvorí kov s jemne matným čiernym lakom. Fotoaparát budí luxusný dojem, ktorý kazí iba jedna maličkosť. Propagačná nálepka v prednej časti, ktorú samozrejme môžete jednoducho odlepiť. :)
Čo človeka zaujme, je pohľad na hľadáčik. Nie je to len obyčajný priehľadový hľadáčik, ale rovno integrovaný digitálny hľadáčik (s dioptrickou korekciou), v ktorom sa zobrazujú rovnaké informácie ako na displeji. Zo začiatku som bol mierne nedôverčivý, ale rýchlo som zmenil názor. Ako „zrkadlovkár“ radšej pozerám do hľadáčiku, ako na displej. Mám tak lepší pocit z fotografovania a viac si ho užívam.
Z ovládacích prvkov fotoaparátu dominuje predný otočný prstenec, ktorý sa nachádza okolo objektívu. Jeho funkcia je nastaviteľná. Základné nastavenie má však funkciu podľa toho, v akom expozičnom režime ho budete používať. Ak zvolíte prioritu clony, program A, budete otáčaním prstenca voliť clonové číslo. Ak ho použijete v priorite času, program S, bude sa ním nastavovať expozičný čas. Ako som už spomenul, volič je programovateľný a môžete mu prideliť rôzne funkcie.
Volič expozičných režimov nás len utvrdzuje o tom, že fotoaparát patrí do kategórie prémiových modelov. Nájdeme na ňom pokročilé expozičné režimy (P, A, S, M), užívateľsky nastaviteľné režimy (C1, C2) , režim panorámy, scénické režimy, kreatívne režimy a inteligentnú automatiku (iA).
Napravo, od voliču režimov nájdeme páčku ovládajúcu zoom a spúšť fotoaparátu. Veľmi sa mi páči spúšť, ktorá je mierne vyvýšená nad ostatok fotoaparátu, kvôli čomu ju rýchlo prstom nahmatáte.
Na zadnej časti fotoaparátu nájdeme už len klasické tlačidlá, ako pri mnohých iných fotoaparátoch. Neštandardné sú len tlačidlá pri hľadáčiku. Tlačidlom Wi-Fi sa aktivuje bezdrôtové ovládanie fotoaparátu – prezeranie snímok z chytrého telefónu alebo tabletu. Nutné je nainštalovať príslušnú aplikáciu. Tlačidlo LVF slúži na prepínanie zobrazenia snímanej scény na displej a elektronický hľadáčik.
Na objektíve nájdete nápis „Leica“ a špecifikáciu objektívu. Fotoaparát dostal zaujímavý objektív s 7.1 násobným zoomom, DC VARIO-SUMMICRON 1:2.0-5.9/6.0-42.8 ASPH., čo v preklade znamená objektív s ohniskovou vzdialenosťou v prepočte na kinofilm 28-200 milimetrov so svetelnosťou F/ 2.0 – F/5.9.
Široké ohnisko s vysokou svetelnosťou je vynikajúca kombinácia do všetkých podmienok. Celkový rozsah objektívu, 28-200 mm je zaujímavý, no vyžiadalo si to aj istú daň. Pri najväčšom priblížení je badať mierny úbytok detailov a kresby objektívu.
Zoomovanie objektívu nie je najrýchlejšie, ale nie je tak pomalé, aby vás pri fotografovaní obmedzovalo. Objektív je tiež vybavený optickou stabilizáciou obrazu.
Zaostrovanie funguje na báze hľadania kontrastu, čo má svoje rýchlostné limity. Tieto limity sa prejavujú hlavne pri veľkých senzoroch, ako napríklad senzor zo zrkadlovky, APS-C. Pri menších senzoroch, ako je aj tento 1/1.7", je rýchlosť zaostrovania na väčšinu situácií plne postačujúca.
Stala sa mi však taká nepríjemnosť, ktorá ma trošku vydesila, že som zabudol prepnúť režim zaostrovania z makro režimu do normálneho. To spôsobilo, že pri každom zaostrení fotoaparát preostroval z minimálnej zaostrovacej vzdialenosti do nekonečna a až potom správne zaostril. Bola to však moja nepozornosť a po zvolení správneho módu zaostrovania všetko fungovalo bezchybne a rýchlo.
Ak nebudete čakať od fotoaparátu šum pri vysokých citlivostiach ako na zrkadlovke, budete spokojný. Najnižšia citlivosť je ISO 80. Pri tejto minimálnej hodnote je modrá obloha „jednoliata“ a snímky vyhotovené pri tejto citlivosti sú použiteľné aj na väčšie zväčšeniny. To isté platí aj pri citlivosti ISO 100.
Šum a jeho miera nezávisí iba od citlivosti ISO, ale aj od nasvietenia a celkových svetelných podmienok fotografovanej scény. Preto sa nedá jednoznačne určiť, od ktorej konkrétnej hodnoty ISO je fotografia znehodnotená digitálnym šumom a každý užívateľ by túto hranicu posúdil inak. Šum je subjektívna vec, niekto ho toleruje do vyššej miery, niekto do nižšej.
Vyššia miera šumu sa začína prejavovať pri hodnotách ISO 400 až 800. Nie je to ale nič katastrofálne a môj názor je, že takáto fotografia je stále dobre použiteľná. Vyššie citlivosti sú vo farebných fotografiách viac viditeľné a prídu mi rušivé. Napríklad ISO 1600 sa mi veľmi páči pri monochromatických fotografiách, kedy pripomína filmové zrno a nepôsobí na fotografii rušivo.
Pri testovaní som použil možnosť záznamu formátov JPG + RAW. Fotografia snímaná do formátu JPG má väčší dynamický rozsah a je mierne ostrejšia oproti neupravenej fotografii vo formáte RAW. Je to z toho dôvodu, že fotoaparát automaticky pri spracovaní fotografie do formátu JPG aplikuje filtre a úpravy obrazu, ktoré neskôr môžeme dosiahnuť aj my, úpravou samotného RAW-u. Pri nižších citlivostiach, ISO 80- 200, je fotografovanie do JPG-u v úplnom poriadku a myslím že budete s výsledkami veľmi spokojní. Pri použití vyšších citlivostí, ISO 400 a viac, je vidno posterizáciu, zlievanie podobne farebných plôch na fotografii, lebo fotoaparát sa snaží fotografie odšumiť. Strácajú sa detaily (ISO 800 a viac) a fotografia nevyzerá prirodzene. Fotografovanie do RAW-u, s následným odšumením fotografie vo fotoeditore tento problém môže z veľkej časti vyriešiť.
Fotografia snímaná do formátu JPG bez úprav. Redukciu šumu vykonal fotoaparát.
Fotografia snímaná do formátu RAW. Redukciu digitálneho šumu som vykonal v programe Adobe Lightroom 5.
Výhoda snímania do formátu RAW spočíva v následnej úprave a niekedy záchrane fotografie. Ak sa vyskytnú ťažké svetelné podmienky, RAW-ko vám môže zachrániť fotografiu. Ako príklad som vyfotografoval otvorené okno do reštaurácie. Za normálnych podmienok, ak by som som snímal do komprimovaného formátu JPG, by som z tejto fotografie už nič nezískal a okno by vyzeralo ako čierny fľak na fotografii. Keďže som ale snímal do formátu RAW, ten mi umožnil vo fotoeditore vytiahnuť dáta aj s tmavých tieňov.
Veľký, trojpalcový displej s 920 tisíc bodmi, ktorý je dobre čitateľný aj na priamom slnku. Dnes je to už samozrejmosť a ak by tento prémiový fotoaparát takýto displej nemal, bolo by to zvláštne. Poďme sa ale pozrieť na to, čo robí tento fotoaparát takým výnimočným.
Vstavaný elektronický hľadáčik v malom kompakte je celkom zaujímavý nápad. Ako som už na začiatku písal, radšej fotím cez hľadáčik ako cez displej. Viac si fotografovanie užijem. Hľadáčik som si po pár minútach doslova obľúbil a takmer všetky fotky snímal s jeho pomocou. Na priamom slnku som sa nemusel starať o čistotu displeja, aby som videl čo vlastne fotím a mohol som sa sústrediť iba na fotenie. S priloženým fotoaparátom k oku dokonca viete bezproblémovo a intuitívne nastavovať fotoaparát pomocou palca pravej ruky (ISO, WB, korekcia expozície, …) a ľavej ruky, predný otočný volič. Fotoaparát sa takto príjemné drží a všetko potrebné viete nastaviť behom okamihu.
Celému nápadu by som vytkol iba jednu vec. Chýba mi senzor, ktorý by sa staral o automatické prepínanie medzi displejom a hľadáčikom tak, že po priložení fotoaparátu ku oku by sa automaticky aktivoval hľadáčik. Naopak chválim, že aj pri aktivovanom hľadáčiku, ak stlačíte tlačidlo prehrávania fotiek, fotografie sa začnú prehrávať na displeji.
Hľadáčik je inak svižný, oneskorenie zobrazovanej scény nie je príliš badateľné. Všetky informácie sa môžu zobrazovať v hľadáčiku, vrátane nastavení v menu a podobne.
Funguje to jednoducho. Na fotoaparáte potlačíte tlačidlo Wi-Fi a vyberiete jednu z možností: vzdialené snímanie a zobrazenie, prehrávanie na televízii, odoslať fotografie pri zázname alebo odoslať snímky uložené vo fotoaparáte. Najzaujímavejšia možnosť je vzdialené snímanie, ktorej sa budem teraz venovať.
Po zvolení možnosti „vzdialené snímanie a zobrazenie“, vytvorí fotoaparát prístupový bod ku ktorému sa pripojíte chytrým telefónom alebo tabletom. Do svojho prenosného zariadenia si stiahnete aplikáciu s názvom Panasonic Image App. Ja som aplikáciu inštaloval do iPadu mini.
Po úspešnom pripojení sa na vytvorenú sieť prenosným zariadením, vás fotoaparát na svojom displeji vyzve, aby ste spustili aplikáciu Image App. Pri spúšťaní aplikácie sa zobrazí výstražné okno s upozornením, že bude automaticky vysunutý objektív a máte sa uistiť, že objektívu nič nebráni vo vysunutí. Ak splníte tieto podmienky, aplikácia sa zapne a zobrazí vám živý náhľad a množstvo ovládacích prvkov.
V živom náhľade máte k dispozícii zaostrovací rámček. Stačí ťuknúť na obraz a fotoaparát automaticky preostrí na vami zvolené miesto. Taktiež môžete ovládať zoom, vyváženie bielej, korekciu expozície a množstvo ďalších nastavení. Samozrejmosťou je samotné fotografovanie a natáčanie videa. Všetko sa ukladá na pamäťovú kartu a v prípade, že si chcete fotografie prezerať, použijete možnosť „Play back“, ktorá sa nachádza v spodnej časti aplikácie.
Bezdrôtové ovládanie fotoaparátu funguje naozaj skvele. Dosah aj odozva prenášaného liveview je bezproblémová. Oneskorenie je takmer nulové. Ku tomu samozrejme veľmi prispieva aj vhodne navrhnutá aplikácia a jej dobrá funkčnosť.
Fotografovanie s Lumix DMC-LF1 bolo príjemnou skúsenosťou. Z tohto fotoaparátu by si mali výrobcovia zobrať príklad. Funkcie ako digitálny hľadáčik, alebo bezdrôtové ovládanie fotoaparátu z tabletu aj so živým náhľadom sú skvelé. Hľadáčik spríjemňuje fotografovanie a wi-fi uľahčuje prácu s fotoaparátom v špecifických situáciách. Spolu s dobrým výstupom a variabilným zoom objektívom je tento fotoaparát predurčený širokej skupine ľudí.
Pre koho fotoaparát Panasonic Lumix DMC-LF1 je určený:
- pre každého kto chce mať pri sebe neustále malý fotoaparát s kvalitným výstupom
- pre tých, ktorí radi používajú pri fotení hľadáčik
- pre tých, ktorí chcú malý kompaktný fotoaparát s dobrým výstupom
- pre tých, ktorí radi cestujú alebo sa venujú rôznym športom a nechcú nosiť zrkadlovku
- pre tých, ktorí sú nedočkaví a chcú svoje fotografie zdieľať na internete hneď po vyfotení :)
Pre koho fotoaparát Panasonic Lumix DMC-LF1 nie je určený:
- pre tých, ktorí chcú pracovať s hĺbkou ostrosti
- pre tých, ktorí často fotografujú rýchlo sa pohybujúce objekty (napríklad šport)
V galérii článku nájdete fotografie nasnímané fotoaparátom rovno do JPG formátu a fotografie vyvolané z nekomprimovaného formátu RAW (Panasonic RW2 formát). Rozoznáte ich podľa popisu v ľavom dolnom rohu, kde fotografie z RAW majú značku JPG z RAW. Fotografie majú zachovaný plný EXIF a dajú sa stiahnuť v originálnej veľkosti, aby ste si mohli pozrieť maximálnu kvalitu, akú fotoaparát ponúka. Originál zobrazíte kliknutím na tlačidlo "zobraziť originál":
Fotografie vyvolané z formátu RAW sú upravené v programe Adobe Lightroom 5. Pri úprave bol použitý iba panel Basic so základnými úpravami. Vyvolané fotografie sú exportované do plného rozlíšenia v 100% kvalite a doostrením "Standard." Fotografie snímané do fomátu JPG sú bez úprav a doostrenia tak, ako boli nafotené.
Fotosúťaž: Historické Slovensko a Česko (11)
Abstrakcia vo fotografii (2)
Psychológia farieb (1)
Svetlo vo fotografii II. - farba (teplota) svetla (2)