TELEOBJEKTÍVOM BEZ ZRKADLA S MICRO 4/3 ČIPOM

Je to vzrušujúce dobrodružstvo - priblížiť sa niekam len vďaka optike.

Systém Micro 4/3 napreduje. Objektívy neustále pribúdajú a dávajú fotografom nové možnosti v tvorivosti. Aj medzi dlhými ohniskami sa už dá vybrať podľa chuti a stavu účtu.

Pri fotografovaní v zoologických záhradách často medzi objektívom a fotografovaným objektom stojí v ceste aj sklo alebo pletivo. Pletivo či mreže sa dajú dlhým ohniskom celkom slušne „odfiltrovať“ alebo aj úplne zrušiť. Treba sa len postaviť do správnej vzdialenosti od neho.

Záleží na tom, ako ďaleko je objekt za pletivom. Všetko závisí od podmienok, ohniska a skúseností. Stačí niekoľko experimentov. Dôležité je, aby neboli pletivo či mreže nasvietené. S tým má optika najväčší problém. Rovnako sa dajú potlačiť aj tenšie haluze v popredí. Optické vlastnosti teleobjektívov sú veľmi zaujímavé a využiteľné.

Horšie je to so sklom. Čím nekvalitnejšie a zapatlanejšie, tým horšie. A aj keby bolo čisté, len ťažko sa dá vyhnúť strate kresby alebo dokonca miernemu rozdvojeniu obrazu, najmä, ak je sklo lepené z viacerých vrstiev, čo v ZOO celkom určite je.

V teráriu väčšinou nie sú sklá lepené. Teráriá majú aj jednu obrovskú výhodu, že za sklom je väčšinou nasvietená scéna, kým za ním je oveľa tmavšie. To je výhoda, ktorá potláča úskalia fotografovania „na dlho“ cez sklo. Prísť, namieriť a cvaknúť neznamená urobiť dobrú fotografiu trebárs aj s tým najlepším objetívom. Problémy číhajú všade.

Fotografie k tomuto článku som nasnímal v zoologických záhradách v Mníchove, Norimbergu, Gőry a v Bratislave.

Olympus M. Zuiko Digital ED 75-300mm f/4.8-6.7 II dáva lacnú možnosť priblížiť sa. Spomedzi značkových teleobjektívov je tento najlacnejšia príležitosť. Rozsah má skvelý. Ak si ho vynásobíme crop faktorom systému micro 4/3 čipu dostaneme úctyhodný rozsah až po 600 mm. Neuveriteľné. Clona 6,7 je už „sebevražedná“, ale k lepším obrázkom výrazne prispievajú stabilizované čipy, ktoré ponúkajú na nových fotoaparátoch už obaja výrobcovia Olympus aj Panasonic.

Panasonic Lumix G Vario 45-200mm f/4.0-5.6 ASPH Mega O.I.S. Veľmi príjemný objektív, ktorý nesklame. V kombinácii s novými fotoaparátmi s vylepšenými obrazovými procesormi sa s ním dajú dosiahnuť prekvapivé výsledky, ktoré sú oproti predchádzajúcemu modelu lepšie.

Panasonic Lumix G Vario 100-300mm f/4-5.6 Mega O.I.S. je trefa od Panasonicu. Pomer cena – výkon je doslova neodolateľný.

Panasonic Lumix G Vario 45-150mm f/4.0-5.6 ASPH Mega O.I.S. tiež nie je zlý. Je to lacnejší známy bezkonkurenčne „vymakanejšieho“ a aj patrične drahšieho kolegu od konkurencie.

Olympus M. Zuiko Digital ED 40-150mm f/2.8 PRO drží jednu clonu po celej dĺžke. Má teda konštantnú svetelnosť. Kreslí skvele a keď si ho zákazník kúpi v sete aj s telekonvertorom dostane zrazu rozsah 56-210 pri clone F4. Po prepočte je to 112- 420mm pri clone F4!

Olympus M. Zuiko Digital ED 300mm f/4 IS PRO je jednoznačne na vrchole. Svedčí o tom aj jeho cena ale aj jeho optické vlastnosti. Micro 4/3 objektívy sú však v každom prípade lacnejšie, ako objektívy k full frame fotoaparátom. Okrem toho sú aj menšie. Ich nosenie nie je ako sebatrýznenie vo fitku a výsledky sú porovnateľné. Áno, micro 4/3 má navrch v rozmeroch a full frame zasa v niektorých detailoch. Micro 4/3 je charakteristickejší napríklad viditeľnejším šumom pri vyšších citlivostiach alebo väčšou hĺbkou ostrosti pri rovnakom zaclonení. Zaostrovanie je veľmi silná stránka tohto superobjektívu.

Panasonic Leica DG VARIO-ELMAR 100-400/4,0-6,3 ASPH je zaujímavá novinka, ktorú som zatiaľ neskúsil. Výrobca však sľubuje, že sa s ním rovnako vyhral, ako so všetkými svojimi „sklami“.

Samyang 500mm f/8.0 MC IF Mirror. Cena zodpovedá kvalite a možnostiam ovládania. Objektív nemá automatické zaostrovanie. V rukách je neudržateľný a nezaostriteľný. Pomáha statív a kopa trpezlivosti.

Samyang 800mm f/8.0 MC IF Mirror na tom nie je o nič lepšie, ako jeho „kratší“ braček. Vyžaduje ešte viac trpezlivosti.