Prvou komerčne predávanou zrkadlovkou s automatickým zaostrovaním bola Minolta Dynax 7000, predstavená v roku 1984. Princíp, akým jej zaostrovanie pracovalo sa v používa dodnes v digitálnych zrkadlovkách. Tie ale končia a AF u bezzrkadloviek funguje inak. My si popíšeme obidva spôsoby.

Nie je dôležité vedieť presný princíp automatického zaostrovania. Len výhody a nevýhody jednotlivých technológii a ich používanie. Najprv sa pozrieme na základné parametre automatického zaostrovania a na to čo je dôležité pri výbere fotoaparátu.

Princíp zaostrovania

V systémových fotoaparátoch sa používajú dva spôsoby automatického zaostrovania. U zrkadloviek je natívna fázová detekcia. U bezzrkadloviek to je detekcia kontrastu alebo fázová detekcia, prípadne aj ich kombinácia. Zjednodušene povedané, fotoaparát sa snaží zistiť, kedy je najvyšší kontrast (u obidvoch spôsobov), vtedy je predpoklad, že je zaostrené.

Rýchlosť zaostrovania

Rýchlosť zaostrovania ovplyvňuje viacero faktorov. Technológia, výkon procesora, rýchlosť čítania dát zo snímača, technológia zaostrovacieho pohonu objektívu, svetelné podmienky, kontrast objektu, na ktorý sa ma zaostriť atď.

Citlivosť zaostrovania

Senzory AF majú určitú citlivosť na svetlo, udáva sa v parametroch fotoaparátu v stupňoch EV. Čím nižšie EV, tým vyššia citlivosť AF. Najcitlivejšie fotoaparáty zaostrujú aj pri svite mesiaca. Pozor, citlivosť sa udáva pre určitú svetelnosť objektívu.

Pomocné svetlo AF

Ak AF nie je dostatočne citlivý, môže fotoaparát použiť pomocné prisvetlenie diódou, vstavaným bleskom, či pomocným svetlom na externom blesku. Prisvetlenie má obmedzený dosah a môže pôsobiť rušivo.

Počet zaostrovacích bodov

Veľa začiatočníkov má entry zrkadlovku, ktorá môže mať napr. len 9 zaostrovacích bodov. A pre amatérske potreby to býva často dostačujúce. Bezzrkadlovky, aj tie najzákladnejšie majú stovky zaostrovacích bodov. Čím viac bodov, tým precíznejšie môžete medzi nimi vyberať. Výhodou je, že nemusíte používať techniku prekompozície a môžete presnejšie komponovať záber.

Pokrytie zaostrovania

Dôležité je pokrytie obrazového poľa zaostrovacými bodmi. Rovnako ako počet bodov to vplýva na komfort zaostrovania a precíznosť komponovania.

Ovládanie zaostrovania

Pri akčnom fotografovaní je dôležité to ako rýchlo dokážete vybrať zaostrovací bod alebo skupinu bodov. Podrobnejšie o niečo nižšie.

Zaostrovanie u DSLR

Digitálna zrkadlovky, ale aj tie filmové, používajú fázovú detekciu. Tá je rýchla a väčšinou aj presná. Senzory AF sa nachádzajú v šachte pod zrkadlom. U zrkadloviek je to ten najlepší spôsob AF, ale má veľa nevýhod:

1. Zaostruje sa pomocou senzorov umiestnených mimo rovinu snímača. To môže spôsobovať nepresnosť pri zaostrovaní, známy problém s backfocus a frontfocus. Ak je to váš problém, nechajte fotoaparát s objektívmi nastaviť v servise. Vyššie modely DSLR majú funkciu nastavenia microadjustment, u niektorých objektívov sa nastavuje BF/FF pomocou programovacej konzole.
2. Nie všetky AF body sú rovnako citlivé. Najcitlivejšie a najpresnejšie sú tie v strede, krížové. Krajné body môžu byť za horších svetelných podmienok málo citlivé. To limituje ich využitie.
3. AF body pokrývajú len obmedzenú oblasť v širšom strede. Paradoxne je to horšie u profesionálnych plnoformátových zrkadloviek.  Pokrytie AF bodmi je limitované možnosťou umiestnenia senzorov v šachte pod zrkadlom.

AF senzory sú v zrkadlovke umiestnené pod zrkadlom.

Asi najvýkonnejšia zrkadlovka Nikon D6 má 105 zaostrovacích bodov. Ako vidno, aj u takto drahého fotoaparátu, pokrývajú len širší stred. To je spôsobené obmedzeniami zrkadlovej konštrukcie.

DSLR majú bežne režim živého náhľadu (Live View). Vtedy fungujú takmer rovnako ako bezzrkadlovky. Fotoaparát vyklopí zrkadlo, otvorí uzávierku a funguje ako bezzrkadlovka. Obraz sa zobrazuje na displeji. Pri zaostrovaní sa používajú senzory umiestnené na snímači. Najnovšie modely majú senzory s rýchlou fázovou detekciou, staršie modely s pomalšou detekciou kontrastu. V LV režime je pokrytie senzorov väčšie. Akokoľvek najnovšie DSLR dobre zvládajú zaostrovanie v režime LV, je to pre ne nenatívny spôsob s výraznými obmedzeniami.

Zaostrovanie u CSC

To, že sa systémové fotoaparáty zbavili zrkadla, matnice a hranolu, umožnilo výrazný pokrok vo viacerých oblastiach. V oblasti AF sa začala doslova revolúcia, aj keď u prvých CSC to tak nevyzeralo.

Bezzrkadlovky majú senzory AF umiestnené na snímači. Niektoré modely používajú pomalšiu detekciu kontrastu, lepšie modely používajú rýchlejšiu fázovú detekciu, často v kombinácii s detekciou kontrastu (hybridné zaostrovanie). Ak chcete často fotografovať pohyb, dajte prednosť fotoaparátu s fázovou detekciou. Na rozdiel od DSLR, má AF u CSC predovšetkým prednosti:

1. AF senzorov môžu byť tisíce. Aj tie najlacnejšie bezzrkadlovky ich majú stovky.
2. Senzory pokrývajú oveľa väčšiu plochu. Niekedy takmer 100%.
3. Citlivosť senzorov je rovnaká, takmer až ku krajom obrazu.
4. Pretože sú senzory AF priamo na snímači, odpadá problém s nepresným zaostrovaním (backfocus/frontfocus).
5. Zaostrovanie môže využívať aj obrazové informácie zo snímača. To umožňuje využívať pokročilú detekciu objektov.
6. Citlivosť AF je vyššia ako u DSLR, bezzrkadovky dokážu zaostrovať aj s objektívmi s horšou svetelnosťou ako F8.

695 bodov fázovej detekcie fotoaparátu Sony A9 II pokrýva oveľa väčšiu plochu ako je tomu u zrkadloviek.

Najvyspelejšie bezzrkadlovky využivajúce AI pri automatickom zaostrovaní spôsobili revolúciu v tom, ako AF používame. Sme len na začiatku a uvidíme, čo budúce modely dokážu.

Spôsoby automatického zaostrovania

AF-A (AI Focus AF u Canonu)

Tento spôsob AF nenájdete u všetkých fotoaparátov. Je to automatická voľba medzi statickým a kontinuálnym zaostrovaním. Fotoaparát sám rozhoduje, ktorý spôsob použije. Štandardne používa AF-S, ak zaznamená pohyb, použije AF-C.

AF-S (One-shot AF u Canonu)

Singel zaostrovanie sa používam pri fotografovaní statických objektov, bez pohybu. Aktivuje sa stlačením spúšte do polovice. Pri úspešnom zaostrení sa zaostrenie potvrdí opticky, prípadne aj akusticky (pípnutím). Ak fotograf spúšť podrží, uzamkne zaostrenie. Pri úplnom stlačení púšte sa exponuje záber. Záber sa pri AF-S neexponuje, ak nie je zaostrené.

Pri zaostrovaní na detaily vyberte malý bod. Okrem AF-S môzete vyskúšať aj AF-C, ak vietor hýbe rastlinami.

Aj v krajinárskej fotografii je lepšie vybrať menší bod a umiestniť ho na hlavný objekt, alebo do prvej tretiny záberu a nastaviť veľkú hĺbku ostrosti.

AF-C (AI Servo AF u Canonu)

Kontinuálne (continous) zaostrovanie sa používa predovšetkým pri fotografovaní pohybujúcich sa objektov, u bezzrkadloviek aj u statických v spojení s detekciou objektov, alebo pri presne umiestnenom zaostrovacom bode. Pri namačknutí spúšte do polovice sa aktivuje zaostrovanie a kontinuálne funguje až dokým je spúšť namačknutá, pri sériových záberoch aj keď je spúšť stlačená a zábery sa exponujú.

U AF-C môžu byť fotografie nasnímané aj keď nie je presne zaostrené. U pokročilých fotoaparátov je možnosť nastaviť, či preferujete rýchlejšie sériové zábery s potencionálne väčším odpadom, alebo menej, zato ostrých fotografii.

Primerane veľkú skupinu bodov udržiavajte na hlave rytiera.

Tu musíte byť chirurgicky presný. Malá hĺbka ostrosti vám neodpustí nič. Pri použití detekcie tváre a očí môžete použiť AF-C zaostrovanie a väčšiu skupinu bodov. Fotoaparát si oko nájde.

Rovnako ako u portrétu aj u vtákov môžete použiť detekciu objektu, ak ju váš fotoaparát má. Inak budte musieť neustále pracovať s presúvaním malého AF bodu, aby bol vždy na oku.

Poznámka: AF-C nemusí fungovať, ak je na fotoaparáte nastavená najvyššia rýchlosť sériových záberov. Skontrolujte si to v návode na použitie.

Ovládanie zaostrovania

Body a skupiny bodov

Každý fotoaparát má množstvo zaostrovacích bodov. Môžete ich používať samostatne, rozdelené do skupín, alebo všetky naraz. Keď použijete skupinu bodov, alebo všetky, neznamená to, že budú použité všetky. Zaostriť sa dá len na jednu vzdialenosť! Ak viaceré body signalizujú zaostrenie, sú zaostrené na rovnakú vzdialenosť.

Jeden zaostrovací bod, alebo malú skupinu používame pri precíznom zaostrovaní. Napríklad na oko portrétovanej osoby, alebo v makrofotografii. Väčšiu skupinu bodov používame pri zaostrovaní na väčšie objekty, napr. strom, celú postavu a pod. Veľkú skupinu bodov používame hlavne v kombinácii s detekciou objektov.

U pokročilých bezzrkadloviek je veľa možnosti konfigurovania skupín bodov, u niektorých je možné si vytvoriť aj vlastné tvary skupín bodov.

Ponuka nastavenia skupín zaostrovacích bodov fotoaparátu OM System OM-1. Vytvoriť si môžete aj vlastné skupiny.

Zaostrovanie spúšťou

Najčastejším spôsobom, ako aktivovať automatické zaostrovanie je stlačenie spúšte do polovice. Okrem zaostrovania sa vtedy aktivuje aj meranie expozície.

Zaostrovanie tlačidlom AF-ON

Niektorí fotografi preferujú, ak sa zaostrovanie aktivuje po stlačení tlačidla AF-ON, býva na zadnej strane niektorých fotoaparátov. Zaostrovanie spúšťou deaktivujú. Používa sa to hlavne pri kontinuálnom zaostrovaní. Oddelí sa tak zaostrovanie od exponovania.

Pokročilejšie fotoaparáty majú na zadnej strane tlačidlo AF-ON.

Zaostrovanie dotykom

U bezzrkadloviek je bežná funkcia zaostrovania dotykom na vybrané miesto displeja. Môže byť spojené s el. spúšťou. Po dotyku sa zaostrí a zároveň exponuje záber.

Výber/posun AF bodov

Prakticky stále budete musieť pracovať s výberom zaostrovacích bodov/skupín. Záleži na konkrétnom fotoaparáte, aké máte možnosti, niekedy ich býva viac.

Krížový volič - najčastejší spôsob ovládania pohybu AF bodov u jednoduchších fotoaparátov. Používa sa krížový volič, ktorý môže mať aj inú funkciu. Niekedy je pred výberom bodov nutné stlačiť špeciálne tlačidlo. Niekedy je možné výber AF bodov ovládať aj rollermi, tiež po stlačení tlačidla.

Joystick - asi najlepší spôsob výberu a posunu zaostrovacích bodov. Je rýchly a intuitívny.

Dotykovo - bežný spôsob výberu AF bodov u bezzrkadloviek. Na vybraných modeloch fotoaparátov je možné aktivovať funkciu Touch AF, kedy dotyková vrstva displeja funguje aj keď sa pozeráte do hľadáčika.

Okom - špecialita niektorých fotoaparátov Canon, kde za zaostrí tam, kam sa v hľadáčiku pozriete.

Špecialitou Canonu EOS R3 je výber zaostrovacích bodov sledovaním pohybu oka.

Detekcia objektov

Najnovším trendom v AF je detekcia objektov. Prvé pokusy detekovať tváre tu boli už u niektorých zrkadloviek. Bezzrkadlovky majú v tomto oveľa väčší potenciál. Pri detekcii tvári vedia zaostrovať aj presne na oko, štandardne to ktoré je bližšie. Pomerne bežná je detekcia domácich zvierat, psov a mačiek. Vyššie modely ponúkajú aj detekciu dopravných rôznych prostriedkov, vtákov, hmyzu. Ak chcete detekciu využívať, nastavte vždy druh objektu, ktorý budete fotografovať. Takto fotoaparátu napoviete, na aký druh objektu budete fotografovať a on sa na to plne sústredí.

Detekcia objektov, napríklad vtákov, výrazne uľahčuje zaostrovanie. Fotograf sa môže preto viac sústrediť na dej a kompozíciu.

Automatické zaostrovanie v praxi

Vašou úlohou je naučiť sa, kedy aké zaostrovanie použiť. Musíte ovládnuť fotoaparát tak, aby vždy zaostril tam, kde chcete vy. Presné zaostrenie je vizitkou dobrého fotografa.

Len vy rozhodujete, kam má byť zaostrené, preto musíte automatické zaostrovanie ovládnuť.

Digitálna zrkadlovka

Natívny spôsob zaostrovania u DSLR využíva fázovú detekciu. Štandardne sa fotografuje s využitím optického hľadáčika, kde sú zaostrovacie body zobrazené na displeji prekrývajúcim matnicu.

Začiatočníkom odporúčam zvoliť AF-S pri fotografovaní statických objektov a AF-C pri zaostrovaní pohybujúcich sa objektov. Ak necháte zaostrovanie čisto na fotoaparáte (napríklad v režime plnej automatiky), ten bude používať všetky body, ktoré má k dispozícii a použije ten, ktorý zaostrí na najbližší objekt. Pokiaľ je to možné vyberte zaostrovací bod, alebo skupinu bodov, ktoré prekrývajú oblasť, kam chcete zaostriť. Pomôže vám to udržať kompozíciu a vyhnúť sa tomu, aby fotoaparát zaostril inam, ako chcete.

V určitých prípadoch nie je možné umiestniť AF bod/y tam kam chceme. Napríklad AF body pokrývajú len určitú časť snímanej scény a vy chcete zaostriť tam, kde žiaden AF bod nie je. V takom prípade sa musíte naučiť techniku uzamknutia zaostrovania a prekomponovania. Funguje len v režime AF-S. Pri AF-S, ak namačknete spúšť do polovice, aktivujete zaostrovanie. Ak ste úspešne zaostrili, potvrdí vám to fotoaparát opticky a môže aj akusticky, pípnutím. Ak spúšť podržíte stlačenú do polovice, zaostrovanie sa uzamkne. Vy môžete teraz zmeniť kompozíciu a po úplnom zmačknuti spúšte exponovať záber. Táto technika sa používa aj vtedy, ak krajné body nie sú dosť citlivé a vy potrebujete použiť citlivejšie body uprostred. Technika prekomponovania záberu patrí k esenciálnym znalostiam, ktoré by mal ovládať každý majiteľ DSLR.

Pozor, ak fotografujete s malou hĺbkou ostrosti, môže prekomponovanie posunúť rovinu zaostrovania a vy nezaostríte úplne presne. Ak s týmto máte problém a máte pokročilú DSLR s dobrým zaostrovaním v režime Live View, použite ho, aj keď nie je tak komfortné.

Metóda uzamknutia AF a následného prekomponovania nefunguje pri AF-C zaostrovaní. Tam pri namačknutí spúšte do polovice fotoaparát stále priebežne zaostruje. U AF-C sa musíte spoliehať na pokrytie scény AF bodmi. Ak sa objekt, ktorý sledujte nachádza mimo zaostrovacích bodov, máte smolu. Tento problém rieši až zaostrovanie používané u bezzrkadloviek, pretože pokrýva oveľa väčšiu plochu.

Tip: Pri fotografovaní pohybu zvýšite šance na úspech, ak okrem AF-C zaostrovania použijete aj režim sériových záberov.

Novšie digitálne zrkadlovky vedia dobre zaostrovať aj v režime Live View. Ten ale pre ne nie je prirodzený, pretože obraz môžete sledovať len na displeji, čo je väčšinou nekomfortné. U starších modelov je AF v režime LV pomalý. Ak máte tendenciu preferovať AF v režime LV, mali by ste si zaobstarať bezzrkadlovku.

Digitálna bezzrkadlovka

Jedným z dôvodov, prečo napokon zvíťazili bezzrkadlovky je aj to, že ďalšie zlepšovanie AF u DSLR brzdila ich konštrukcia.

U bezzrkadloviek môžete s AF pracovať rovnako ako u DSLR, ale to by ste jeho potenciál nevyužili naplno. Aj tu máte možnosť voliť medzi AF-S a AF-C. Zaostrovacie body pokrývajú takmer celú plochu obrazového poľa a je ich oveľa viac ako u zrkadloviek. Prakticky môžete vybrať konkrétny bod, ktorý je presne tam, kde chcete zaostriť. Vzhľadom na to, že takmer všetky AF body sú aj rovnako citlivé, vytráca sa dôvod, prečo pri AF-S používať techniku namačknutia spúšte do polovice a prekomponovania. Tí, ktorí prechádzajú z DSLR na CSC by sa mali rýchlo naučiť využívať všetky AF body. Použivať techniku uzamknutia a prekomponovania je u CSC skôr zlozvykom.

U zrkadlovky som vám radil používať AF-S na statické objekty a AF-C na dynamické. U bezzrkadloviek sa spôsob akým AF používame mení, pretože tu využívame detekciu objektov.

Obrovskou prednosťou CSC je ich schopnosť detekovať tváre a oči. To výrazne uľahčuje zaostrovanie pri portrétovaní. Postupne sa aj do nižších modelov dostáva aj detekcia objektov, napríklad zvierat, vtákov, hmyzu, automobilov, motoriek, vlakov, lietadiel. Priam revolúciu spôsobuje používanie AI a strojového učenia. Vďaka detekcii objektov môžeme AF-C používať aj vtedy, keď by sme u zrkadlovky použili AF-S. To je jedna z najväčších zmien práce s AF, oproti zrkadlovke.

AF-S používame vtedy, ak nemôžeme použiť detekciu objektov, alebo ju náš fotoaparát nemá. Typicky je to pri fotografovaní krajiny, architektúry, makra, zátiší apod. Podľa veľkosti objektu, na ktorý chceme zaostriť  volíme veľkosť skupina AF bodov. Veľkú skupinu bodov použijeme na zaostrenie na vzdialený strom, malú skupinu pri makrofotgrafii.

Pokiaľ môžeme použiť detekciu objektov a samozrejme pri fotografovaní pohybu použite AF-C zaostrovanie. Pri použití detekcie objektov používame väčšiu skupinu bodov, pretože stačí ak len približne prekryjem oblasť, kde sa náš objekt nachádza. U AF-C sa môžeme stretnúť aj s funkciou tracking. Je to akýsi predchodca detekcie objektov. Fotograf označí čo chce zaostriť a fotoaparát sa to pokusí sledovať.

Poznámka: Dôkladne si naštudujte návod k vašej bezzrkadlovke. Mali by ste vedieť rýchlo vypnúť/zapnúť detekciu objektov i spôsob zaostrovania (AF-S/AF-C). Ovládnuť musíte aj váber zaostrovacích bodov a skupín. Naštudujte si aj ako pri použití detekcie objektov zaostriť na ten, ktorý chcete, ak je ich viac.

Záver

Každý fotograf si skôr, či neskôr nájde vlastný spôsob, ako s automatickým zaostrovaním pracovať. Čím je AF u fotoaparátov sofistikovanejšie, tým lepšie musí fotograf ovládať svoju techniku. Nové vymoženosti v podobe využitia AI pri detekcii objektov výrazne menia spôsob, akým s AF u bezzrkadloviek pracujeme. Na druhú stranu je nastavenie AF komplikovanejšie a fotograf musí vedieť rýchlo reagovať, ak správne nefunguje.

Rýchlosť, citlivosť a presnosť zaostrovania ovplyvňuje nielen výber fotoaparátu, ale aj objektívov a to, pri akých svetelných podmienkach, či aký objekt fotografujeme.

Automatické zaostrovanie je skvelým pomocníkom a moderné fotoaparáty si bez neho nevieme predstaviť. Výrazne zvyšuje šance urobiť správne zaostrené zábery. Šetrí náš čas. Ani ten najlepší AF si niekedy nevie poradiť a to je dôvod, prečo by sta mali ovládať aj manuálne zaostrovanie, ale o tom v pokračovaní.

Zhrnutie pre začiatočníkov:

• Ak ešte nemáte fotoaparát, voľte radšej bezzrkadlovku. Nie preto, že zrkadlovky končia, ale pretože bezzrkadlovky majú lepšie zaostrovanie a pracuje sa s nimi intuitívnejšie.
• AF zaostrovanie je skvelým pomocníkom, ale musíte ho ovládnuť tak, aby fotoaparát zaostril vždy tam, kde chcete vy.
• Naučte sa kedy použiť AF-S a kedy AF-C a rýchle prepínať medzi obidvomi režimami.
• Naučte sa používať jednotlivé body, ale aj skupiny. Keď je fotoaparát nastavený na výber bodu AF z veľkej oblasti, zameria sa na objekty najbližšie k nemu a blízko stredu záberu.
• Naučte sa využívať detekciu objektov, ak ju má váš fotoaparát ale aj to, ako ju vypnúť, ak nefunguje správne.
• Čím detailnejší záber s menšou hĺbkou ostrosti, tým presnejšie musíte zaostrovať.
• K základom patrí aj technika prekompozície s namačknutou spúšťou.
• Trénujte zaostrovanie, najmä ak sa chytáte po prvýkrát fotografovať niečo akčného.