Pred niekoľkými mesiacmi som objavil pamätník 1. svetovej vojny. Nachádza sa blízko Slavína a je z neho skvelý výhľad na hrad. No skvelý, to trochu preháňam. Ale k tomu sa dostanem. Vedel som, že sa sem vrátim aj s teleobjektívom na nočné fotografovanie.

Nočné fotografie snímam najradšej v Zime, pretože slnko skoro zapadá. V deň fotenia to bolo o 17:16 hod. Počasie bolo zamračené, typická bratislavská Zima. Cez deň je svetlo mizerné. Čarom nočnej fotografie je, že vždy dodá fotografiám farby a kontrast. Samozrejme som fotografoval počas modrej hodinky. To je čas niekoľko desiatok minút po západe slnka, kým obloha nesčerná. Svetlo z oblohy dodá nočným fotografiám farbu a prekresľuje tiene.

Pri pamätníku som sa rozložil so statívom. Je to asi najvyššie položené miesto, odkiaľ sa dá hrad nafotiť. Medzi kríkmi a stromami bolo len malé okno, tak som musel s umiestnením statívu laborovať. Na miesto prichádzam skôr, pokým je ešte svetlo, aby som si všetko pripravil, kým dobre vidím na ovládacie prvka fotoaparátu. Pripravím si expozíciu a kompozíciu. Vždy mám so sebou aj led svetlo, ale môžete použiť aj svetlo telefónu, keď už sa budete potme baliť.

Fotografovanie

Fotografoval som s fotoaparátom na statíve. Citlivosť som nastavil na ISO 100, u Sony A1 II je to základná citlivosť, pri ktorej snímač poskytuje najvyšší dynamický rozsah, minimálny šum a najlepšiu reprodukciu farieb. Vyváženie bielej som nastavil na slnečno, toto nastavenie dá vyniknúť farbá rôznych svetelných zdrojov. U nočnej fotografii nepotrebujete verné farby, ale atraktívne.

Fotografoval som s programom A. Objektív som priclonil na f/9. Ani nie tak kvôli väčšej hĺbke ostrosti, ale kvôli optimalizácii ostrosti. Každý objektív, po priclonení, poskytuje vyššiu ostrosť. Netreba to ale preháňať, nad určitú clonu sa prejaví difrakcia tým, že sa ostrosť zhorší.

Ďalej som použil expozičný bracketing. Expozičný bracketing je funkcia, ktorá vytvorí sériu záberov s odstupňovanou expozíciou. Fotoaparát urobí automaticky sériu záberov (3 až 9), pričom expozičný rozdiel môžete nastaviť. Ja som zvolil 5 expozícii s rozdielom 2 EV.

Séria expozičného bracketingu.

Expozičný bracketing má dvojité využitie:

Ak ste si nie istý, či nastavená expozícia je ta správna, máte na výber z viacerých rôzne exponovaných záberov.
Z expozičného radu viete urobiť HDR fotografiu z rozšíreným dynamickým rozsahom. DR každého snímača je obmedzený a pri náročných svetelných podmienkach nemusí postačovať na zachytenie dynamického rozsahu scény.

Počas modrej hodinky HDR nutne nepotrebujete. Aj obyčajný amatérsky fotoaparát je schopný zachytiť dostatočný dynamický rozsah. Samozrejme vo formáte RAW.

Ja som sa ale pre HDR rozhodol, pretože som chcel viac pracovať s expozíciou tmavého podhradia.

Postprocesing

Jeden správne exponovaný záber

Počas modrej hodinky väčšinou stačí jediný, dobre exponovaný záber vo formáte RAW. Malé problémy so svetlami a tieňmi ľahko vyriešite, bez straty kvality. Počas modrej hodinky sa postupne bude stmievať. V určitý okamih je najlepšie vyvážené umelé svetlo a svetlo oblohy. Keď vystriehnete tento moment, aj z jedinej fotografie vyťažíte maximum.

Upravený RAW záber odfotografovaný v správnom čase. Úpravy svetiel a tieňov nedegradujú technickú kvalitu záberu.

Podexponovaný záber

Z RAW-u dokážete vytiahnuť neuveriteľné detaily, aj keď záber výrazne podexponujete. A to aj o niekoľko expozičných stôp, kedy je fotografia výrazne podexponovaná. Bežne dokážete zachrániť zábery podexponované až o 3, či dokonca 5 EV.

V ktoromkoľvek RAW konvertore podexponový záber ľahko skorigujete. Na fotografii sa ale objaví šum, hoci ste fotili na základnej citlivosti. Väčšinou zodpovedá tomu, o koľko EV bol záber podexponovaný. Bude vyzerať akoby ste fotografovalí s vyššou citlivosťou. Šum na nočnú fotografiu nepatrí! Preto použite niektorý z programov používajúcich AI na odšumovanie.

Pri úprave podexponovaného záberu sa objaví šum.

Preexponovaný záber

Ak ste príliš preexponovali záber, je možné, že sa vám ho nepodarí zachrániť. Veľa bude záležať na tom, aký snímač má váš fotoaparát. Celkovo sa dá ľahšie zachrániť podexponovaná, ako preexponovaná fotografia. Pokiaľ snímač zachytil dostatok obrazových informácii a po korekcii expozície v RAW konvertore nemáte na fotografii prepaly zistíte, že fotografia je bez šumu.

Mierna preexpozícia pri fotografovaní a následná korekcia v RAW konvertore vedú k záberom s vysokou technickou kvalitou. Preexpozíciu o viac ako +2EV býva ale len ťažko zachraňovať.

Prepaly sa podarilo zachrániť vďaka snímaniu do formátu RAW. Úpravy neviedli k žiadnej degradácii technickej kvality.

HDR

HDR je stávka na istotu. Viete, že máte nadpriemerné množstvo obrazových informácii. Môžete upravovať svetlá aj tiene bez toho, aby sa to prejavilo na technickej kvalite fotografii. Oveľa výraznejšie môžete používať funkcie pre úpravy svetiel a tieňov a to aj lokálne.

Ja používam pre skladanie do HDR Lightroom Classic. Ten zo záberov s odstupňovanou expozíciou vytvorí DNG súbor s rovnakými možnosťami úprav, aké poskytuje RAW.

V Lightroome Classic je vytvorenie HDR triviálne jednoduché.

Rozšírený dynamický rozsah som využil pri úprave podhradia.

Hotová HDR fotografia. Nahral som ju v plnom rozlíšení.

Záver

Ja som fotografoval s pekelne drahou zostavou Sony A1 II + FE 200-600/5,6-6,3 G OSS. Garantujem vám, že podobne kvalitný výsledok získate aj za amatérskej výbavy. Chce to len dodržať postup a nerobiť technické chyby. Pokiaľ nechcete výraznejšie upravovať tiene, nie je nutné použiť techniku HDR. Ale neurobíte chybu, ak urobíte sériu rôzne exponovaných záberov. Displej fotoaparátu môže klamať.

Odporúčané články:

DXO PureRAW 4 + Superresolution

Svetlo: Tajomná modrá hodinka

HDR fotografia

Vyváženie bielej pre začiatočníkov

Expozičné režimy: Pokročilé