Close-Up a makro sú fotografické techniky/žánre, s ktorými sa ponoríte do sveta drobných detailov, odhalíte krásu len ťažko viditeľnú voľným okom. Preto je fotografovanie detailov tak zaujímavé.
Pod detailom približne rozumieme záber zo vzdialenosti menšej, ako čítame, cca pod 60 cm. To bol kedysi limit základných objektívov. Anglický výraz close-up odkazuje na to, že sa na niečo pozeráme z bližšia ako bežne. Môžeme si pozrieť objekty veľkosti kvetu, hodiniek, žaby atď. Nevidíme ale najdrobnejšie detaily veľké pár centimetrov, či milimetrov. Na to potrebujeme optické zariadenie, napr. lupu, vo fotografii samozrejme makroobjektív, či špeciálne príslušenstvo. Tam kde končí close-up, začína makro.
Rozdiel medzi makrom a detailom (close-up) je v mierke zväčšenia. Mierka zväčšenia je kľúčový koncept pre pochopenie makrofotografie, pretože ovplyvňuje, aké detaily môžeš zachytiť.
Close-Up, alebo ak chcete detail. Nafotil som ho portrétnym objektívom.
Toto je už pravé makro, detailný záber malej včely.
Mierka zväčšenia vo fotografii, často označovaná ako "magnification ratio" alebo "reproduction ratio," vyjadruje pomer medzi veľkosťou objektu na snímacom čipe (senzore) fotoaparátu a jeho skutočnou veľkosťou v reálnom svete. Tento pomer sa zvyčajne udáva vo forme zlomku, napríklad 1:1, 1:2 alebo 2:1.
Poznámka: Faktor orezu fotoaparátu má vplyv nielen na uhol záberu/priblíženie, ale aj na zväčšenie. Ak potrebujete nafotiť detaily, vo výhode sú fotoaparáty s menším (APS-C, MFT) snímačom, ľahšie s nimi dosiahnete väčšie zväčšenie.
MFT systém s menším snímačom má faktor orezu 2x. 60 mm makroobjektív s max. mierkou zväčšenia 1:1 má ekvivalentú mierku zväčšenia (v porovnanís FF) 2:1, čo je veľkou výhodou. Pre ešte väčšie zväčšenie nepotrebujete medzikrúžky, alebo makropredsádku.
Detaily: Vyššie zväčšenie umožňuje zachytiť jemnejšie detaily objektu, čo je kľúčové pre makrofotografiu.
Kompozícia: Mierka zväčšenia ovplyvňuje kompozíciu fotografie a to, ako bude objekt vyzerať na výslednej snímke.
Väčšie detaily zvládnete aj základným zoomom, ale nebude to to pravé orechové. Oveľa vhodnejší je obyčajný telezoom a travelzoom. Mnohé majú mierku zväčšenia 1:4 (stačí na close-up) až 1:2 (vstup do sveta makra). Používa sa zvyčajne maximálna ohnisková dĺžka. Úzky uhol záberu umožňuje lepšie kontrolovať pozadie, majú prirodzene menšiu hĺbku ostrosti s výraznejšie rozostreným pozadím a majú dlhšiu najkratšiu zaostrovaciu vzdialenosť, čo je výhodou pri snímaní plachého hmyzu a živočíchov.
Olympus M.Zuiko 14-150/3,5-5,6 II je travelzoom. Najdlhšie ohnisko je ekvivalent 300 mm.
Urobíte ním takto pekný close-up záber.
V minulosti nebolo až tak jednoduché fotografovať makro. Špeciálnych objektívov bolo nedostatok a tak fotografi skúšali rôzne techniky, ako to obísť. Používali medzikrúžky, makromechy, makropredsádky, obrátené objektívy. To všetko funguje aj dnes, ale používa sa to len zriedkavo. Makroobjektívov je na trhu dostatok, rôznych cenových hladín, vybrať si môže každý. Použitie makroobjektívov je jednoduchšie, ako vyššie vymenované riešenia. Tie dnes využívajú len špecialisti. Začať by ste mali preto makroobjektívom.
Cenovo dostupný portrétny objektív RF 85/2 Macro IS STM pre bezzrkadlovky Canon EOS R je zároveň aj makroobjektív s mierkou zväčšenia 1:2.
Detail nasnímaný týmto objektívom.
1. Výber správneho objektu: Zvoľ si objekt, ktorý má zaujímavé detaily a textúry, napríklad kvety, hmyz, listy alebo iné drobné predmety. Môžu to byť aj technické veci, ako pekné hodinky, šperka, alebo neobyčajne obyčajné bublinky v pohári.
2. Stabilizácia obrazu: Makrofotografia je často citlivá na pohyb fotoaparátu, preto je dôležité mať stabilizované prostredie. Použi statív alebo aspoň stabilizuj svoje telo, ak fotíte bez statívu. Využite stabilizáciu v objektívoch a fotoaparátoch. Pozor, žiadna nebude kompenzovať väš pohyb vpred-vzad!
3. Pozor na vietor: Vietor vie výrazne sťažiť prácu makrofotografa. Vyberte sa fotografovať počas bezvetria, alebo slabého vánku. Hľadajte závetrie.
4. Zvolenie správneho zaostrenia: Pri makrofotografii je dôležité presne zaostriť na najdôležitejší detail. Zaostrenie musí byť presné, stačí milimeter vedľa a fotografiu môžete vyhodiť. Môžte použiť manuálne zaostrovanie pre väčšiu presnosť. Ako sa zlepšuje AF u bezzrkadloviek, čoraz častejšie sa používa kontinuálne zaostrovanie AF-C, niektoré fotoaparáty majú dokonca detekovanie hmyzu.
Zaostrenie musí byť na desatinu milimetra presné. To je najväčšia technická výzva makrofotografie.
5. Dbajte na technickú kvalitu: V tomto žánru musí byť technická kvalita špičková: presné zaostrenie, výborná celková ostrosť, presná expozícia a kompozícia, žiaden šum. Začiatočníkom odporúčam začať s jednoduchšími motívmi za veľmi dobrých svetelných podmienok.
6. Využitie svetlo: Mäkké svetlo v tieni, či pod mrakom vytvára jemné bohaté poltóny. Bodové svetlo prechádzajúce pomedzi konáre stromov zvýrazní fotografovaný objekt na tmavšom pozadí. No a protisvetlo dáva vyniknúť stavbe rastlín a hmyzu.
Mäkké svetlo v tieni.
Bodové svetlo pod stromami.
Protisvetlo.
7. Vyváženie bielej: Začínajúci fotografi často zabúdajú na prácu s vyvážením bielej a potom ich fotografie nemajú žiadané farby. Miesto Auto WB používajte prednastavenia zodpovedajúce konkrétnym svetelným podmienkam (slnečno, v tieni, pod mrakom), nebojte sa experimentovať.
8. Noste so sebou rozprašovač: Pri fotografovaní rastlín i hmyzu je voda osviežujúcim prvkom. Spoliehať sa na ďážď alebo rosu nemôžete a tak príde vhod, ak so sebou nosíte rozprašovač vody.
Aby som stihol rosu a zlatú hodinku, musel som byť na mieste skoro ráno.
Záber ľalie ozvláštnený vodou z rozstrekovača.
9. Prispôsobte uhol snímania tvaru objektu: Vhodným uhlom pohľadu môžete dostať do roviny ostrosti väčšiu časť fotografovaného objektu, napr. ak fotografujete vážku presne z boku. Pri inom uhle záberu môžete dostať pravý opak a v rovine ostrosti budú napríklad len oči vážky, čo môže byť tiež atraktívne, ale ťažšie na presné zaostrenie.
Nie je ľahké dostať obidve šidielka do roviny ostrosti.
V rovine ostrosti sú len oči motýlice.
10. Kompozičné pravidlá: Najjednoduchším pravidlom je vyplnenie formátu záberu.Tak divákovi poskytnete ten najdetailnejší záber, bez zbytočností. V rýši rastlín a hmyzu je výborne použiteľná aj uhlopriečna kompozícia. No a samozrejme nesmie chýbať klasická tretinová kompozícia, ktorú môžete kombinovať s predchádzajúcimi dvomi kompozíciami. Hlavný objekt, alebo jeho hlavnú časť umiestnite do priesečníkov tretinových línii alebo na líniu.
Vyplnenie formátu záberu.
Uhlopriečná kompozícia.
Tretinová kompozícia.
11. Kompozíciou kompenzujte nedostatočné zväčšenie: Nemáte objektív s dostatočným zväčšením? Využite kompozíciu s negatívnym priestorom. Hlavný objekt môže zaberať pomerne malú časť formátu a i tak bude záber atraktívny. Musíte ale starostlivo pracovať s okolím a pozadím.
Tri využitia negatívneho priestoru kombinované s uhlopriečnou a tretinovou kompozíciou.
12: Pozor na pozadie: Keď fotíte makro, pozadie môže byť ľako rozmazané, ale aj tak môže ovplyvniť celkový dojem z obrázka. Skúste zvoliť čisté a jednoduché pozadie, aby sa objekt vynímal. Pozor na farbu, jas, náznaky štruktúr. U každého záberu preto nevnímajte len hlavný objekt, ale aj jeho pozadie!
Drobná zmena uhla snímania môže mať veľký vplyv na pozadie.
13. Nastavenie clony: Práca s hĺbkou ostrosti patrí k tomu najdôležitejšiemu, čo potrebujete vedieť, spolu s presným zaostrením. Platí, že čím ste bližšie, tým je hĺbka ostrosti menšia. Pri snímaní detailného makra preto treba často nastaviť menšiu clonu (väčšie číslo clony, napr. f/8 a vyššie). To vám pomôže dosiahnuť väčšiu hĺbku ostrosti. Pri použití teleobjektívu, fotení z väčšej vzdialenosti, môžete cloniť menej. Vyskúšajte rôzne hodnoty clony, časom prídete na to, ako clonové číslo je najlepšie v tej ktorej situácii. Využite aj tip č. 9.
14. Skúste ČB spracovanie: Aj keď je svet rastlín, hmyzu a drobných živočíchov farebný, ČB spracovanie môže dať lepšie vyniknúť tvarom, textúram, či svetlu a kontrastu jasov.
Odporúčané články:
Fotosúťaž: Historické Slovensko a Česko (11)
Abstrakcia vo fotografii (2)
Psychológia farieb (1)
Svetlo vo fotografii II. - farba (teplota) svetla (2)