Obrazové dáta je možné ukladať do stovky rôznych formátov súborov. Časom sa v digitálnej fotografii zaužívalo niekoľko vybraných formátov, pričom fotoaparáty ukladajú dáta do štyroch z nich. Každý má svoj význam a uplatnenie.

Priamo vo fotoaparáte si môžete vybrať, do akého formátu sa budú ukladať fotografie.

JPG/JPEG (Joint Photographic Experts Group)

Formát vznikol ešte pred rozmachom digitálnej fotografie, ukázalo sa však, že je vhodný pre bitmapovú grafiku a vďaka kompresii, aj pri malom objeme dát, poskytuje prijateľnú kvalitu zobrazenia.  Obľúbenosti JPG formátu nahrával aj rozvoj internetu a jeho požiadavka na minimálnu veľkosť súborov. JPG používaný vo fotoaparátoch umožňuje naviac zápis dát o použitej technike a okolnostiach snímania, tzv. EXIF.

JPG je komprimovaný formát, objem dát je zmenšený špeciálnym algoritmom. Kompresia je stratová, takže pri uložení fotografie do formátu JPG sa stratia určité obrazové informácie. Práve algoritmus kompresie určuje, ktoré dáta budú zachované a ktoré potlačené. Algoritmus kompresie má niekoľko možností nastavenia, ktoré sú dostupné priamo vo fotoaparáte alebo v grafickom editore. Dáta, ktoré sa stratili kompresiou, už nie je možné získať späť (aj keď sú programy, ktoré sa snažia potlačiť nepekné artefakty spôsobené kompresiou).

JPG kompresia sa na fotografii prejavuje posterizáciou plôch s plynulým prechodom farieb, mozaikovaním, vznikom liniek okolo hrán. Čím je kompresia silnejšia, tým sú chyby obrazu viditeľnejšie, ale zmenšuje sa objem súboru. Výsledná veľkosť súboru je premenlivá a závisí na obsahu fotografovanej scény.
JPG je 8-bitový formát a je schopný zaznamenať len obmedzené množstvo odtieňov farieb. Spolu so stratou informácii z toho vyplýva, že nie je príliš vhodný pre ďalšie spracovanie (postprocessing) a tlač kvalitných zväčšenín.

Pri snímaní do formátu JPG sú na fotografiu aplikované všetky nastavenia fotoaparátu (WB, korekcia expozície, kontrast, saturácia, doostrenie) a ich úprava v počítači je veľmi obmedzená.

Fotografia s vysokou kompresiou. Súbor má len 139 kB, deštruktívnosť kompresie je ale vidno. Na fotografii je vidno tzv. JPG artefakty a posterizáciu.
 

Formát JPG je obľúbený pre malý objem dát, širokú podporu na všetkých počítačových platformách a je takmer štandartom pre publikovanie na internete. Ďaľšou výhodou je podpora u výrobcov multimediálnych zariadení ako sú DVD prehrávače, MP3 prehrávače, telefóny, digitálne fotorámiky a pod.

Formát JPG nie je vhodný pre profesionálnu fotografiu, oproti iným formátom obsahuje menej informácii a ďaľšie možnosti práce s ním sú veľmi obmedzené. Pri výraznejších počítačových úpravách dochádza k zvýrazneniu artefaktov, šumu a zväčšujúcej sa posterizácii.

Tip: Ak fotografujete do formátu JPG, zvoľte vo fotoaparáte najnižšiu kompresiu pri najvyššom rozlíšení, aby ste mali maximum dát pre neskoršie úpravy. Snažte sa fotoaparát nastaviť tak, aby ste v počítači museli robiť minimum úprav farebnosti, kontrastu a expozície. Hodnotu doostrovania voľte nižšiu, programové doostrovanie má viac možností.

HEIF (High Efficiency Image Format)

HEIF je nový formát, ktorý sa z telefónov postupne dostáva aj do fotoaparátov. Zatiaľ ho nájdete len v niektorých modeloch. Je zo modernejší nástupca JPG. HEIF je vlastne kontajner v ktorom môže byť uložených aj viac záberov. Oproti JPG má účinnejšiu kompresiu (menšia veľkosť), ale nie tak deštruktívnu. Naviac podporuje 16-bitovú farebnú hĺbku, HDR a animácie.

Výhodou HEIFu je aj to, že informácie o základných úpravách si uchováva samostatne. S originálnym záberom je teda možné robiť úpravy aj neskôr. V jednom súbore môžu byť uložené dáta viacerých obrázkov, ako napríklad orezanie, otočenie či vrstvenie. Okrem toho je možné uchovať aj informácie o sekvenciách, EXIF a iné metadáta.

HEIF zatiaľ nie je tak podporovaný, ako JPG. Preto ak chcete publikovať fotografie, tlačiť ich v minilabe, či niekomu posielať emailom, musíte zábery skonvertovať do JPG.

TIFF (Tagged Image File Format)

Formát TIFF (Tag Image File Format) je známy hlavne z predtlačovej prípravy. V DTP štúdiách sa jedná o štandard pre prácu s bitmapami. TIFF je komprimovaný bezstratovou kompresiou, alebo je aj bez kompresie. Na rozdiel od JPG má väčšiu farebnú hĺbku a pri kompresii nedochádza k strate obrazovej informácie. Podporuje aj prácu s vrstavmi, maskami, cestami, podobne ako formát PSD Natívny formát Photoshopu).

Tento formát sa vo fotoaparátoch takmer nepoužíva, má príliš veľký objem dát a formát RAW má oproti nemu podstatne väčšie možnosti dodatočnej editácie. TIFF bol zavedený do fotoaparátov, pretože je široko podporovaný grafickými a publikačnými programami v čase, keď bol formát RAW málo podporovaný. Dôvodom prečo nesnímať do TIFF-u je okrem veľkého objemu dát aj to, že na fotografiu boli, podobne ako u JPG, aplikované všetky nastavenia fotoaparátu.

Formát TIFF je pre snímanie neperspektívny. Svoj význam má však pre postprocessing a kvalitnú tlač. Je vhodný ako výstup z formátu RAW pri tvorbe koláži, HDR fotografii a  panorám, pre pokročilé retušovanie a profesionálnu tlač.

RAW

Nakoniec tu máme formát RAW (z angl. surový), prekvapujúco sa nejedná o súbor s fotografiou. Formát RAW obsahuje nespracované dáta priamo zo snímača, ku ktorým sú priložené informácie o nastavení fotoaparátu pri snímaní. Fotografiu z formátu RAW je nutné vyvolať (podobne ako z filmového negatívu) v RAW konvertore.

Väčšina systémových fotoaparátov a niektoré kompakty umožňujú snímať naraz do formátov RAW aj JPG a využívať tak ihneď výhody obidvoch formátov.

RAW nie je štandardizovaný, každý fotoaparát má svoj vlastný formát a u rôznych značiek má dokonca súbor rôznu koncovku (CR2, NEF...). To je jedna z nevýhod tohto formátu, na otvorenie a vyvolanie fotografie potrebujeme program s aktuálnym modulom pre konkrétny fotoaparát. Najrozšírenejšie modely sú podporované hlavnými výrobcami softvéru, ale u menej rozšírených je niekedy nutné použiť jednoúčelový konvertor od výrobcu fotoaparátu.

Najširšiu podporu RAW-u poskytuje firma Adobe, ktorá pravidelne aktualizuje svoje produkty. Snahou zjednotiť rôzne formáty RAW je zavedenie nového formátu DNG (digitálny negatív), za ktorým stojí práve Adobe, ktorá DNG uvoľnila pre všeobecné použitie. Výrobcovia fotoaparátov ho však zatiaľ do fotoaparátov nezavádzajú. V programoch ako je Photoshop alebo Lightroom je možné súbory RAW previesť do DNG.

RAW môže mať rôznu farebnú hĺbku (danú technológiou snímača a požitým prevodníkom), môže byť nekomprimovaný ale aj komprimovaný (dokonca so stratovou kompresiou).

No ale dosť bolo nevýhod formátu RAW a teraz prejdeme už len na výhody a zistíme, prečo RAW poráža JPG a TIFF na K.O.

Najväčšou výhodou je, že pri spracovaní RAW-u v počítači máme k dispozícii možnosť meniť všetky parametre, ktoré sa inak nastavujú vo fotoaparáte a to aj tie skryté, ktoré nie sú vo fotoaparáte prístupné. Nie je fantastické meniť korekciu expozície, vyváženie bielej, saturáciu, kontrast, doostrovanie, potlačenie šumu a ďalšie parametre až v počítači, na základe vyhodnotenia fotografie a tvorčieho zámeru a to kedykoľvek, pri zachovaní originálneho súboru?
Okrem toho sú dostupné aj nastavenia korekcie chýb snímača a objektívov (jemné odladenia prevodu fariem, korekcia chromatickej vady, sférickej vady, vinetácie...).

Zistili ste, že ste máte na fotografii prepaly, podexponované plochy, príliš tmavé pozadie pri práci s bleskom,zle vyvážene farby? Fotili ste do JPG? Smola! V takejto chvíli by ste dali kráľovstvo za fotografiu v RAW-e. Funkcie Exposure, Temp, Recovery či Fill Light vás vo väčšine prípadov zachránia.

Využitie RAW-u prináša fotografovi väčší dynamický rozsah (lepšie prekreslenie tieňov, svetiel), ktorú by inak dosiahol len pomocou funkcie HDR z viacerých dielčich expozícii.

Sila RAW v praxi. Vľavo neupravený RAW s výrazne poddexponovanou spodnou časťou. Vpravo po úprave a odšumení pomocou AI.

DNG (Digital Negative)

DNG je RAW. Ale univerzálny. Adobe ho navrhlo ako štandard, ktorý sa ale ujal len čiastočne. Len niektoré fotoaparáty ukladajú fotografie do univerzálneho DNG a nie do špecifického RAW-u. Sú to napríklad fotoaparáty Pentax a Leica, či fotomobily. Čoraz viac sa využíva pri úprave fotografii pomocou umelej inteligencie, pri zväčšovaní, doostrovaní odšumovaní. Napríklad programami DXO PureRaw, Topas Photo AI, Lightroom. Výhodou je, že má užívateľa aj potom stále k dispozícii rovnaké možnosti úprav, ako u pôvodného RAW súboru.

Jedine RAW/DNG dáva fotografovi najviac obrazových informácii a najširšie možnosti dodatočných úprav. Plný potenciál fotoaparátu využijete len pri fotografovaní do RAW. RAW môžete upraviť kedykoľvek v budúcnosti. Neustále sa vylepšuje softvér pre jeho spracovanie, ale aj vy sa zlepšujete v postprocesingu. O nejaký čas, dokážete aj staršie fotografie upraviť oveľa lepšie.

Záver

Ak chcete z fotoaparátu vyťažiť maximum, fotografujete do formátu RAW. Ten obsahuje najviac informácii. RAW musíte vyvolať a vyexportovať. Pri exporte môžete zvoliť ľubovoľný formát, podľa toho, čo sa bude s fotografiou robiť. JPG je formát vhodný na publikovanie na internete, posielanie cez email a cloud, amatérsku tlač. Pre editáciu a profesionálnu tlač je vhodnejší formát TIFF. Nový formát HEIF je vhodný pre multimediálne zariadenia, ako chytré televízory a mobily.

Začínajúcim fotografom odporúčam fotografovať súčasne do formátov RAW+JPG. JPG môžu publikovať hneď a RAW upravia, až sa neskôr naučia pracovať s RAW konvertorom.

Poznámka: Poznáme aj ďalšie formáty, ako BMP, GIF, PNG, ktoré môžu obsahovať fotografiu. Nie sú to ale primárne používane formáty pre digitálnu fotografiu. Využívajú sa na internetových stránkach.