Nie je nič zlého na tom fotografovať to čo vidíte, tak ako to vidíte. Občas to chce ale zmenu, vykĺznuť z rutiny. Jedným zo spôsobov je urobiť z niečoho reálneho niečo abstraktné. A to ľahko a zábavne.

Vybral som sa na Železnú studienku, obľúbené výletné miesto Bratislavčanov. Prechádzka je to nenáročná, prakticky po rovine, popri riečke Vydrica, jazerám, mlynu Klepáč až k lanovke. Absolvoval som ju už nespočetne krát, počas všetkých rožných období. Najmä na Jar a Jeseň sú stromy pekne vyfarbené. Na Jar sviežimi zelenými odtieňmi, na Jeseň širokou paletou farieb, od zelenej, cez žltú, oranžovú, červenú, až po hnedú. Vystriedal som na prechádzkach desiatky fotoaparátov a objektívov, neraz fotografujem aj mobilom. Nezáleží čím fotografujete, len to ako.

Na zatiaľ poslednej prechádzke som chcel odfotografovať môj obľúbený strom. Použil som superširokouhlý objektív, priclonil kvôli väčšej hĺbke ostrosti. ISo som nastavil na základnú hodnotu, aby som na fotografiách nemal šum. V šere lesa som sa spoliehal na účinnú stabilizáciu môjho fotoaparátu.

Môj obľúbený strom. 1/8 sekundy z ruky.

Vždy robím niekoľko záberov, minimálne dva. Pre istotu. Hoci sú medzi nimi malée rozdieli, väčšinou ten druhý býva o máličko lepší, najmä čo sa týka kompozície. Pri fotografovaní na hranici schopnosti techniky a mojich schopností sa stáva, že jeden z dvojice, či trojice záberov je lepší. Tak tomu bolo i teraz. Pri jednom zábere som to flákal, nedržal som fotoaparát poriadne a pri dlhšom čase som ním netrpezlivo pohol.

Keď sa nesústredíte, nemusíte udržať fotoaparát stabilne, hoci inak to pre vás nie je nijaký problém. Toto je nepodarok. Pritom ale vyzerá zaujímavo.

Nepodarený záber vás môže inšpirovať. Ten môj mi naznačil, že ak pri dostatočne dlhom čase budem otáčať fotoaparátom, môžem zachytiť zaujímavé abstraktné zábery. Ani nebolo nutné predlžovať čas, stačilo fotoaparátom počas expozície viac otáčať.

Rovnako ako u prvého záberu je expozičný čas 1/8 sekundy. Fotoaparát ale nedržím stabilne, ale ním otáčam.

Nie žeby som vyššiu popísanú techniku nepoznal, ale väčšinou si na ňu nespomeniem. Pomohla náhoda, ktorá mi pripomenul, že k fotografovaniu sa dá pristupovať aj kreatívnejšie. To bol impulz, počas prechádzky začať viac experimentovať.

Perspektíva superširokouhlého objektívu je dramatická. Línie sa krásne zbiehajú do stredu. Skúste sa občas pozrieť aj priamo nad seba.

Garantujem vám, že ak raz vyskúšate techniku abstrakcie fotografie, ihneď si ju obľúbite. Len či si na ňu spomeniete aj na ďaľšom výlete?

A tak zúrivo točím fotoaparátom, okolo osi objektívu ďalej. Tu kratším, tu dlhším časom. Experimentujem.

Ak funguje otáčanie fotoaparátom, mohlo by fungovať aj jeho mávaním. Opäť stačí použiť mierne dlhší čas, ale miesto otáčania zvoľte mávanie smerom zdola nahor, či naopak.

Opäť 1/8 sekundy, ale počas expozície fotoaparátom neotáčam, ale mávam nim zdola nahor. Sledujem prirodzený pohyb rastu stromov.

Tip: S dlhším objktívom budú línie rovnejšie.

V abstrakcii pokračujeme ďalej. Tentokrát už nebudeme experimentovať s časom. Prišiel som k jednému z jazier a zaujali ma listy plávajúce na hladine. Vytvárali zaujímavú textúru.

Listy plávajúce na hladine vytvárajú peknú textúru. Jednoduchý motív, expozične i kompozične nenáročný.

Pri zaostrovaní som si všimol, že fotoaparát nechívľu preostril tak, že obraz v hľaáčku sa rozostril a vznikol krásny bokeh. Okamžite som to využil. Prepol objektív na manuálne zaostrovanie a skúšal, kedy bude rozostrenie najzaujímavejšie.  Z konkrétnej textúry som urobil abstraktnú.

Tu samozrejme zapracovala kvalita portrétneho objektívu, manuálne preostreného tak, aby vytvoril tento zaujímavý abstraktný obraz tvorený bokehom.

Záver

Nenechajte sa odradiť nezdarom, naopak môže byť inšpiráciou ku kreatívnejšiemu fotografovaniu.