Tento článok priamo naväzuje na články Expozičné režimy: Automatika a scénické režimy, Expozičné režimy: Pokročilé a Expozičné režimy: Užívateľské.

Korekcia expozície je jednou z najpoužívanejších funkcií, začiatočníci ale na ňu zabúdajú, alebo o nej ani nevedia. Je jednoduchá na pochopenie i na použitie.

Moderné fotoaparáty poskytujú automatické i poloautomatické funkcie nastavenia expozície, ktoré nám zjednodušujú fotografovanie. V prvom článku o automatických a scénických programoch ste sa dozvedeli, že do nastavení môžete málokedy zasahovať. Fotoaparát predpokladá, že fotoaparát zatiaľ neviete obsluhovať a by ste niečo nepokazili, nastaví všetko sám. Či to platí pre váš fotoaparát, si preštudujte v návode. Sú modely, ktoré umožňujú nastaviť v plnoautoamatických režimoch niektoré vybrané parametre a funkcie. Skúsenejší fotografi používajú pokročilé expozičné režimy u ktorých vedia do procesu fotografovania zasiahnuť. A týka sa to aj nastavenia expozície.

Čo je korekcia expozície

Korekcia expozície je funkcia, ktorou môžeme ovplyvňovať expozíciu, nastavenou automatickým, alebo poloautomatickým expozičným režimom. Zjednodušene povedané, korekciou expozície môžeme zábery zosvetliť alebo stmaviť. Inak povedané aj preexponovať alebo podexponovať.

Korekcia expozície nám umožňuje preexponovať alebo podexponovať väčšinou o +/-3EV,  u niektorých fotoaparátov aj o +/-5 EV. V EV stupňoch meriame a nastavujeme expozíciu. Ak napríklad nastavíme korekciu -1EV, zmenšíme jas na polovicu, naopak ak nastavíme +1EV, bude jas dvojnásobný. Aby sme vedeli expozíciu kontrolovať precíznejšie, vieme pracovať aj s tretinami alebo polovinami EV.

V ktorých režimoch funguje korekcia expozície

Medzi pokročilé režimy, ktoré používajú určitý stupeň automatizácie nastavenia expozície, patria P, A/Av, S/Tv. V manuálnom režie M expozíciu manuálne nastavuje fotograf a korekcia expozícia tu preto nefunguje. Hoci nájdu sa modely, u ktorých môžete použiť korekciu expozície použiť aj v režime M, hoci to nedáva zmysel. Väčšina fotografov používa programy A/Av a S/Tv, u ktorých je korekcia expozície ich neoddeliteľným doplnkom.

Ako nastaviť korekciu expozície

Nastavenie korekcie expozície záleží na konkrétnom fotoaparáte. Niekde stačí len otočiť vybraným rollerom, inde musíte stalčiť tlačidlo +/- a zároveň otáčať rollerom. AKo je to u vášho prístroja, si musíte naštudovať.

Bezzrkadlovka Fujifilm X-T5 má ovládanie v duchu “starej školy”, ako na starých analógových fotoaparátoch. Má samostatný otočný volič, na ktorom pekne vidíte nastavenú korekciu expozície.

Zrkadlovka Nikon Z50 Korekcia expozície je ukrytá pod tlačidlom +/-. To musíte stlačiť a zároveň otáčať rollerom.

Poznámka: To, ktorý parameter korekcia ovplyvní (čas, clona, citlivosť ISO), záleží na vybranom expozičnom režime.

Prečo používať korekciu expozície

Dôvody, prečo používať korekciu expozície sú tri:

Nepresné meranie expozície

Meranie expozície sa mýli. U niektorého fotoaparátu viac, u iného menej, ale mýli sa u každého. Stačí, keď sú svetelné podmienky neštandardné. Nie je hneď nutné kvôli tomu nastavovať expozíciu manuálne. Väčšinou stačí  použiť korekciu expozície, je to rýchle a účinné. Vo východe sú majitelia bezzrkadloviek, ktorí účinok korekcie expozície vidia ihneď v hľadáčiku. Vďaka tomu s korekciou pracujú intuitívne. Majitelia zrkadloviek sa dozvedia, aký vplyv má nastavenie expozície aj s prípadnou korekciou, až keď urobia kontrolný záber.

Túto ľaliu osvetlili slnečné lúče prechádzajúce pomedzi koruny stromov. Meranie expozície sa snažilo, aby bolo dobre exponované aj pozadie, čím by ale preexponovalo hlavný objekt. Fotografoval som v režime M a použil korekciu expozície -2EV. Ako majiteľ bezzrkadlovky som sa mohol spoľahnúť na simuláciu expozície v hľadáčiku.

Meranie expozície je nastavené na tzv. strednú šedú. Štatisticky je to najčastejší jas. Keď sa scéna  odôišuje od štatistického priemer, fotoaparát nastaví nesprávnu expozíciu. Skúsení fotografi to vedia a nastavia korekciu ešte pred expozíciou. Menej skúsení by sa mali viesť živým náhľadom alebo si kontrolovať zábery a poprípade ich korigovať.

Dám ruku do ohňa, že pri fotografovaní týchto čiernych dverí sa pomýli každý fotoaparát. Bez korekcie expozície, alebo manuálneho nastavenia expozície, budú zachytené ako stredne šedé.

Aby boli správne exponované, je potrebné nastaviť korekciu približne -2 EV.

Opačný problém, fotografovanie v protisvetle. Za sochou je svetlá obloha. Fotoaparát sa ju snaží správne exponovať, ale tým dôjde k podexpozícii hlavného objektu.

Aby nevznikla takmer silueta, je nutné použiť korekciu okolo +2 EV, aby bol záber svetlejší.

Špeciálna svetelná situácia

Možno tomu nebude veriť, ale sú situácie, kedy môžu byť správne dve výrazne odlišné expozície. A je len na fotografovi, ktorej dá prednosť. Fotoaparát to za vás nerozhodne.

Túto čajku som fotografoval v protisvetle, pri zapadajúcom slnku. Chcel som dosiahnuť efekt siluety.

Mohol som ju ale nafotiť aj tak, aby bola čajka správne exponovaná a bolo na nej vidno detaily. V takom prípade by som mal použiť korekciu expozície okolo +4 EV.

Zámerne “nesprávna” expozícia

Tretím dôvodom, prečo použiť korekciu expozície je, kreatívny zámer. Aj keď fotoaparát nemeria expozíciu presne, môže byť vaším zámerom mať fotografiu svetlejšiu, alebo tmavšiu. Správna expozícia nemusí byť pre výsledný efekt tá najlepšia. S expozíciou pracujte kreatívne, nenechajte sa zviesť fotoaparátom.

Expozične nenáročný motív. Ak by som chcel, aby výsledná fotografia vyzerala takto, tak by som nechal expozíciu na fotoaparát a nezasahoval do nej. Ale ja som mal inú predstavu.

Pomocou korekcie expozície som fotografiu zámerne podexponoval, mal som v hlave predstavu, že z nej v počítači vytvorím ČB fotografiu v štýle Low Key (s prevahou tmavých tónov)-

Upravená fotografia. Podľa fotoaparátu podexponovaná, podľa môjho zámeru exponovaná správne.

Záver

Niekedy používame korekciu expozície, hoci zámerne “zle” exponujeme zábery, pretože to využijeme pri postprocesingu. Napríklad zámerne podexponujeme záber, aby sme zachytili maximum vysokých jasov a následne v počítači zosvetlíme tiene, čím dosiahneme veľký dynamický rozsah. Alebo záber mierne preexponujeme, následne doladíme expozíciu v počítači a využijeme tak maximálny potenciál snímača, čím dosiahneme najvyššiu technickú kvalitu. Ale o tom niekedy inokedy.

Korekcia expozície by sa mala stať vašou prirodzenosťou a mali by ste ju používať rovnako suverénne ako príbor.

Odporúčané články:

• Expozičné režimy: Automatika a scénické režimy
• Expozičné režimy: Pokročilé
• Expozičné režimy: Užívateľské