Že pri vyšších clonových číslach je hĺbka ostrosti väčšia, vedia aj mierne pokročilí fotografi. Pri snahe o veľkú hĺbku ostrosti preto niekedy maximálne priclonia objektív. Potom sa divia, že ich fotografie nie sú ostré, pritom by podľa teórie mali. Neberú ale do úvahy optický jav známy ako difrakcia.

Odporúčam otestovať, aké clonové číslo stačí v konkrétnej situácii, aby ste dosiahli požadovanú hĺbku ostrosti. Urobte niekoľko záberov s rôznym nastavením clony, možno budete prekvapený, aké “nízke” clonové číslo postačuje.

Difrakcia

Difrakcia vo fotografii je optický jav, ktorý sa prejavuje, keď svetelné vlny prechádzajú cez malý otvor clony dôjde k interferencii, ktorá sa prejaví zhoršením kresby/ostrosti. Môžete to vyzerať, akoby ste fotografovali cez igelitový sáčok pretiahnutý cez objektív. Tento jav spôsobuje intenzívne ohýbanie svetla a tvorbu difrakčných vzorov. V dôsledku difrakcie môže dôjsť k rôznym efektom, vrátane rozostrenia vytvorenie difrakčných prúžkov a krúžkov, čo môže mať vplyv na celkový vzhľad fotografie.

Na prejav difrakcie vplýva nielen nastavené clonové číslo, ale aj rozlíšenie a veľkosť snímača. Existujú dokonca difrakčné kalkulátory, ale ja vám odporúčam difrakciu v praxi, s vašimi objektívmi. Teóriu je dobre poznať, ale dôležitá je prax.

Test difrakcie

Každý fotograf by mal otestovať svoje objektívy, zistiť ich prednosti i nedostatky. Vieme, že na kvalitu obrazu vplýva aj nastavené clonové číslo. Pri plne otvorenej clone býva kresba často mäkšia, najä v rohoch a ku krajom záberu. Kresba sa zlepší po miernom priclonení objektívu. Pri určitej clone je kresba najlepšia, hovoríme o “sweet spote” objektívu. "Sweet spot" objektívu je termín, ktorý sa používa v oblasti fotografie na označenie optimálneho rozostreného bodu alebo clonového čísla (aperture) pre daný objektív. Je to bod, kde objektív dosahuje najväčšiu ostrosť a obvykle produkuje najkvalitnejší obraz. Pre každý objektív môže byť sweet spot odlišný, a preto je dôležité experimentovať a testovať rôzne hodnoty clonového čísla, aby ste zistili, kde váš objektív dosahuje najlepšie výsledky vzhľadom na konkrétnu situáciu alebo kompozíciu, ktorú fotografiujete. Bohužiaľ nemôžeme všetko fotografovať s optimálnym clonovým číslom, pretože clonou ovládame hĺbku ostrosti a niekedy ju potrebujeme malú, inokedy strednú, či veľkú. Pokiaľ budeme naďalej zvyšovať clonové číslo, bude sa zvyšovať hĺbka ostrosti, ale od určitého clonového čísla sa začne znižovať obrazová kvalita, práve vinou difrakcie. Pri snahe o čo najväčšiu hĺbku ostrosti by sme nemali prekročiť hodnotu clony, nad ktorú sa už výraznejšie prejaví difrakcia.

Zistite, od akého clonového čísla sa difrakcia výraznejšie prejaví u každého vašeho objektívu. Nie je to nič ťažké. Odporúčam umiestniť fotoaparát na statív a vybrať scénu s dostatočným množstvom jemných detailov. Zaostríte na hlavný objekt a postupne meňte clonové číslo od najnižšieho, po najvyššie. Fotografujte do formátu RAW, pri JPG môžu kresbu ovplyvniť nastavené spracovania obrazu vo fotoaparáte. Ak máte sériu záberov nafotenú, šup s nimi do počítača a porovnajte ich pri 100% zväčšení, inak vám môžu zábery pripadať ostré, aj keď nie sú. Týmto testom samozrejme zistíte nielen to, pri akej clone sa začne prejavovať difrakcia, ale kde je aj “sweet spot” testovaného objektívu.

Môj test

Pre potreby tohto článku som urobil testovacie zábery so špičkovým objektívom Sony FE 100-400/4,5-5,6 OSS GM. Ten bežne používam aj v krajinárskej fotografii, či pri snímaní mestskej panorámy. A tak niekedy potrebuje aj väčšiu hĺbku ostrosti. Je to teleobjektív, takže možnosti sú obmedzené, ale to nevadí, pretože väčšinou v zábere máte len časť krajiny alebo mesta. Urobil som sériu záberov od plne otvorenej, po úplne privretú clonu. Objektív umožňuje pricloniť až na f/40. Na testovanom ohnisku bola kresba najlepšia pri clone f/7,1 - f/9. Pri zábere Podunajských Biskupíc stačila f/9 na to aby som mal dostatočne ostré aj pozadie. Pri clone f/11 bolo pozadie ešte o niečo ostrejšie. Nad f/14 sa pomaly začína prejavovať difrakcia. Až do f/18 je ale ostrosť stále veľmi dobrá. Pri clone f/22 je ale kresba už viditeľne horšia a hĺbka ostrosti sa na zábere nezväčšila. Pri f/29 a vyššie to už vyzerá, akoby som vlastnil podpriemerný objektív s mizernou kresbou. Fotografie som nahral v plnom rozlíšení, ak chcete vidieť technickú kvalitu záberov, nechajte si zobraziť originál pri 100% priblížení.

Kvalitu záberov kontrolujte pri 100% priblížení.

Clona f/9. Kresba je výborná.

Clona f/14. Aj keď sa nepatrne začína prejavovať difrakcia, kresba je stále výborná.

Clone f/22. Kkresba je mäkšia, jemné detaily už nie sú tak dobre vykreslené.

Clona f/40. Kesba je celkovo mäkká, ako u veľmi zlého objektívu.

Porovnanie kresby pri f/9 (vľavo) a f/40 (vpravo).

Zhrnuté: u môjho konkrétneho objektívu by som nemal cloniť viac ako f/14. V núdzi f/18, ale ak to je možné, tak radšej pri optimálnej clone f/7,1-f/9.

Záver

Teraz by ste mali vedieť aký je “sweet spot” i aká je hranica difrakcie vašich objektívov. Nebojte sa prekročiť hodnotu clony “sweet spotu”. Niekoľko clonových čísiel vyššie je kresba stále veľmi dobrá, ak máte dobrý objektív.

Poznámka: Pri vysokých clonových číslach, kedy je difrakcia už zreteľná, sa na fotografiách s veľkou pravdepodobnosťou ukáže špina, ktorú máte na snímači. A to aj u pomerne čistého snímača. Ďalší dôvod, prečo to s priclonením objektívu nepreháňať.

Spoznajte svoju techniku a princípy vzniku obrazu, len tak využijete techniku na maximum. Každý objektív má tzv. sweet spot, teda clonu, pri ktorej je ostrosť obrazu najlepšia. Ak sa clona zväčší, začnú sa prejavovať chyby objektívu. Ak sa clona zatvorí, začne byť viditeľná difrakcia objektívu. Vyhnite sa difrakcii. Výrazná difrakcia sa nedá korigovať v počítači.

Tip: Ak máte fotoaparát s vysokým rozlíšením, tak ak fotografiu zmenšíte, napr. zo 31 na 24 Mpx, efekt difrakcie potlačíte.

Odporúčaný článok:

Ako korigovať niektoré chyby objektívov