Zhromaždenie ľudí je ideálne miesto na tréning videografa. Samozrejme, iba do chvíle, keď nejde o život alebo o techniku. Vtedy to treba radšej rýchlo zabaliť. Zabaliť to treba, pokiaľ sa niekto nechce stať slávnym odhodlaným reportérom. Ale ani to nestojí za zdravie či rozmlátený fotoaparát.
Napísal mi Ján Žitniak: „Ak môžem maličkú radu - rád by som si dlhšie vychutnal zábery z toho druhého videa (More a rieka), hlavne od 1:52, kde sa mi časy medzi jednotlivými strihmi zdajú byť prirýchle.“
Možno je škaredší, ale múdry a užívateľsky veľmi ústretový... To nám Panasonic v poslednom čase urobil viac krát pri niekoľkých modeloch. Je to TEN Panasonic Lumix DC-GH5. Na Slovensku sa mu však hovorí nežnejšie, žensky: „gehá päťka“. Ženský rod tomuto príjemnému stroju sedí oveľa viac,
Jednopalcový MOS snímač s praktickým rozlíšením dvadsať megapixelov, objektív leica s maximálnou clonou 1,4 a to všetko do dlane. Trebárs aj do ženskej dlane.
Turek Burhan Ozbilici bol v pravý čas na pravom mieste. Má z toho svetovú slávu a hlavnú cenu v súťaži World Press Photo 2017. Vrah sa volal Mevlüt Mert Altıntaş a fotografia mu priniesla ešte väčšiu slávu, ako si možno sám dokázal predstaviť. Aj on je už po smrti.