Miroslav Ferkl

Odmalička fotený, otec mal a nechal mi československý fotoaparát Milona. S ním som sa učil. Potom som raz dostal na Vianoce 1968 jednoduchú Corinu, fotky zo skautského tábora leto 1969 neboli však vydarené. Certo fotoaparát z NDR bol na kinofilm, fotil som na farebný diapozitív ORWO v roku 1974, vyvolávali to v Ústi nad Labem, muselo sa to postrkať do rámikov a cez premietačku sa to premietalo na plátno kým som ho kúpil na kvalitnom stojane, boli dobré dvere alebo bledá stena. Bol to zážitok, že som sa na moje prvé zimné fotografie zo Spálenej v Roháčoch z lyžiarského kurzu dokázal dívať celé hodiny, ako som bol nadšený z farby, sic prepálenej modrej, ale nadšený ako "blcha z kožucha". Po rokoch strávených v tmavej komore, kedy som fotografoval život v rodine a s kamarátmi, som skončil pri IPhone 14 Pro Max, kde je to úplne dokonalé a postačujúce, ako aj dnes 24.4.2024 keď som sa zaregistroval na tejto stránke a zapojil s piatimi fotkami do súťaže. S radosťou fotím stále a mávame dokonca celovečerné vlastné kino z fotografií prenášané priamo z mobilu na TV s uhlopriečkou 160cm, algoritmus Google vytvára spomienky aj s muzikou, lepší program som v poslednom období nezažil- dokonalé spomienky.