V matematike som nikdy nevynikal. Skôr naopak. Dodnes s ňou mám problém. Preto som mal spočiatku hrôzu aj zo snímania zrýchlených záberov – timelapsov.
Častá otázka. Ako sa dostať do kontaktu s ľuďmi a mať ich nakrútených tak, že to vyzerá, akoby tam kameraman či štáb ani neboli? Ako sa k nim dostať čo najbližšie a nespôsobiť im nepríjemné chvíle?
Výrobca fotoaparátov s Micro 4/3 čipmi Panasonic si pri posledných modeloch vzal do hlavy ponúknuť fotografom aj možnosť upraviť si fotografie z formátu RAW (v prípade Panasonicu sú to súbory RW2) podľa vkusu a vlastného nastavenia a vyexportovať ich z prístroja kamkoľvek podľa potreby.
Dnešný svet ponúka naozaj kopu rôznych vychytáviek, kamerových stabilizátorov, rôznych držiakov či pák len na to, aby bol obraz nasnímaný fotoaparátmi čo najstabilnejší. Stabilizátory vo fotoaparátoch zatiaľ na stabilizátory v kamerách nemajú. Aj keď sa snažia, je konštrukcia kamier k stabilizácii priateľskejšia. Na cesty sú to však ďalšie „haraburdy“, ktoré sa nedajú využiť na iné veci.
To bol ale nezmysel, vziať si po prepočte na kinofilm „šesťkilo“ na reportáž. Mám síce rád jednoduché veci, ale rád si k nim vymýšľam kopu komplikácií.