Da sa... hovori tento pan vyssie. Podla mna trosku inak: davno som nevidel na tomto portali fotografiu, ktora bola kompozicne takto dobre riesena, ako tato. Odakziva som hlavne portretista, klasicka skola. Nastupom tzv. digatalnej fotografie hrozou sledujem, ze coho su ludia schopni. Skoro sa zabudlo uz na klasicky stojaty portretovy format. Digitalny kvazifotografi robia lezate portrety, pre istotu stredovou kompoziciou a este k tomu orezu aj spic hlavy (samozrejme ad hoc, ako to pride). Ked o tom clovek chce s nimi rozpravat, tak reaguju podrazdene a sebavedome povedia nieco v zmysle, ze pravidla su na to aby sa porusovali. Ego zvitazi nad pokorou. Nad pokorou, ktoru by mal citit kazdy clovek, ktory chyti do ruky nastroj, ktorym sa da zastavit cas: fotoaparat. Prave tu pokoru vidim na tejto fotografii, a nie len pokoru, ale aj cit, fotograficke videnie a odborne vedomosti, zrucnosti. Cudejem sa, ze to nikto nevsimol. Pani Sperlova, ked pozriem na tuto Vasu fotografiu, tak aj na to zabudnem, ze je to len pocitacovy subor. Videl som aj ine prace od Vas, vidno, ze ste Fotograf a nie clovek, ktory len kupil fotoaparat.