Úctu k prírode, lásku voči životu v nej vo mne budovali moji obaja rodičia už od malička a za to som im veľmi vďačný. Vždy ma fascinovala nádhera a rôznorodosť krajiny a samozrejme úžasné živočíšstvo a rastlinstvo, počnúc hmyzom, či drobným kvietkom až po majestátne cicavce. To ma viedlo k tomu, aby som sa učil túto nádheru zvečniť na fotografiu a potešiť sa s ostatnými. Prírodu aktívnejšie fotografujem od roku 2006, aj keď do nej chodím prakticky celý život. Som členov Slovenského klubu fotografov prírody . Stále sa učím ako sa prírode priblížiť viac, ako nevyrušiť a ako urobiť dobrý záber. Verím že do galérií budú pribúdať pekné a zaujímavé zábery. Fotografiu zvierat neberiem ako dokumentačnú, lebo za každou sa skrývajú nádherne chvíle pozorovania a mnohé z nich majú príbeh. Moje fotografie sa snažia zachytiť majestát, ale aj krehkosť života a stvorenia.
V letnom období je život v lese a v horách v plnom prúde. Mláďatá cicavcov už podrástli, zmúdreli a v sprievode svojej mamy objavujú tajomstvá lesa.
Pohľad z okna na zasnežené lúky a lesy vyvoláva asi u každého fotografa túžbu zbaliť fotoaparát a vypadnúť vonku. Niekto si príde na svoje pri fotení krajiny, niekto fotí deti naplnené šťastím pri váľaní sa v snehovej perine.
Po dlhej, chladnej, častokrát pochmúrnej zime, sa bežný človek prirodzene teší na teplo, slnko a prebúdzajúcu sa prírodu. O to viac to motivuje aj fotografa prírody, ktorý v jari vidí potenciál zaujímavých fotografií a momentov. Sivé odtiene prírody naberajú farebnosť a do krajiny prichádza farba a život.
Jeseň je pre mnohých fotografov veľkou inšpiráciou a pre niekoho aj vyvrcholením fotografickej sezóny. Listnaté stromy sú oblečené do farebných teplých šiat, ráno dotvára atmosféru tiahnuca sa hmla. Aj slnko už nie je také ostré a za pomoci niekoľkých mráčikov môžeme na fotenie využiť celý deň.
Do bežnej praxe wildlife fotografie patrí aj neúspech. To, čo za samotný neúspech vlastne považujeme, je veľmi individuálne. Každý fotograf má inú hranicu svojich cieľov, inak položenú latku úspechu.