Úctu k prírode, lásku voči životu v nej vo mne budovali moji obaja rodičia už od malička a za to som im veľmi vďačný. Vždy ma fascinovala nádhera a rôznorodosť krajiny a samozrejme úžasné živočíšstvo a rastlinstvo, počnúc hmyzom, či drobným kvietkom až po majestátne cicavce. To ma viedlo k tomu, aby som sa učil túto nádheru zvečniť na fotografiu a potešiť sa s ostatnými. Prírodu aktívnejšie fotografujem od roku 2006, aj keď do nej chodím prakticky celý život. Som členov Slovenského klubu fotografov prírody . Stále sa učím ako sa prírode priblížiť viac, ako nevyrušiť a ako urobiť dobrý záber. Verím že do galérií budú pribúdať pekné a zaujímavé zábery. Fotografiu zvierat neberiem ako dokumentačnú, lebo za každou sa skrývajú nádherne chvíle pozorovania a mnohé z nich majú príbeh. Moje fotografie sa snažia zachytiť majestát, ale aj krehkosť života a stvorenia.
Sovy vo všeobecnosti vzbudzujú u mnohých ľudí úžas, rešpekt a obdiv. Je to dané ich vzhľadom, prirodzene múdrym a často vážnym výrazom, vzácnosťou ich pozorovať a tajomným nočným životom. Aj preto som sa rozhodol venovať ďalší článok práve im. Navyše je v tomto období vysoko aktuálny. Na Slovensku žije spolu 10 druhov, ktoré u nás aj hniezdia. Niektoré je však vo voľnej prírode veľmi ťažko vidieť, či pozorovať. Mnohokrát je jednoduchšie niektorý druh začuť ako ho vidieť. Mne sa na snímač fotoaparátu podarilo publikovateľne dostať zatiaľ 2 druhy, aj keď druhov, ktoré sa odfotiť dajú, je viacero. To, čo som už viackrát písal o dôležitosti poznania správania, života a bionómie živočícha platí pri sovách o to viac. Ich tajomnosť je taká dokonalá, že bez znalostí prostredia, obdobia a času kde a kedy by sa mohli nachádzať, je vytvorenie ich fotky malým zázrakom.
Veľhory a život v nich sú v zime pre mnohé svoje špecifiká pre fotografov buď ťažko dosiahnuteľne, alebo odrádzajúce. Pre pár nadšencov naopak fascinujúce a nespútané. Priťahujú svojím nebezpečenstvom, náročným počasím aj terénom. Niektorých členov vysokohorskej fauny by ste v zime hľadali nadarmo. Spia vo svojich brlohoch.
Opäť budeme pokračovať sezónne aktuálnou témou. Fotenie, hlavne operencov v záhradách, či blízkom okolí ľudských obydlí je veľmi vďačné a pre mnohých fotografov motivujúce. Hlavne pre toho, kto začína fotiť wildlife je to spôsob ako sa relatívne ľahlo dostať k peknej fotografii. Samozrejme, nejaké prípravy a pár zásad tomu predchádzajú, ale pekne po poriadku.
Nie tak dávno som písal článok o jelenej ruji, o období, počas ktorého sa mnohým fotografom rozbúcha srdce. Je však niečo, čo ma inšpiruje ešte viac, a čo ma ešte skôr ako jelenia ruja ťahalo s fotobatohom do hôr. Bola a je to ruja kamzíkov. Túžba zaznamenať túto udalosť ma ťahala do hôr na hrebene už od detstva. Zrejme preto, že v začiatkoch to bol pre mňa nedosiahnuteľný cieľ.
Po tematickej vsuvke o jelenej ruji sa vrátime k zaujímavým zákutiam wildlife fotografie. Dnes vás uvediem do príprav v teréne. Budem písať o tom, ako sa v prostredí prírody pohybovať, na čo myslieť a ako sa snažiť veci nepokaziť. Skôr, ako sa ja vyberiem niekde fotiť, zamyslím sa nad troma základnými vecami. Kde je to správne miesto pre fotenie, aký druh živočícha chcem fotiť a ako chcem aby fotka v rámci možností vyzerala. Samozrejme, že s tým súvisia ďalšie veci , ale od týchto troch sa toho mnoho odvíja.