Najsilnejšie pre mňa je, ak moja fotografia pomohla niekomu aspoň trochu zlepšiť život, hovorí fotograf, ktorý delí svoj čas medzi vlastné projekty, kampane pre mimovládne organizácie a komerčné portréty. V talóne má niekoľko fotografických ocenení a fotografia mu pohlcuje kusisko života. Učil sa z knižiek, z internetu a na workshopoch u známych fotografov. Portál www.mono.sk, ktorý vedie a na ktorom majú fotografi priestor publikovať dobré fotoeseje, snáď netreba predstavovať. On si váži silné príbehy, ktoré fotí pre mimovládne organizácie.
Z tých fotiek srší láska k ľuďom a radosť zo stretnutí s nimi. Marcel je pri nich blízko. Rozhodujúci moment, kedy stlačiť spúšť, uňho neprichádza tak, aby nič netušiaceho fotografovaného prekvapil. Prichádza po zoznámení. Po rozhovore. Tie vzácne chvíle, keď vás neznámy pozve k sebe na kus reči, si často cení viac ako fotografiu. Počas návštevy Arménska a Náhorného Karabachu musel zjesť veľa obedov. Za každú fotku jeden.
Ľudia v jeho veku obvykle neinklinujú k novým technológiám. Fotograf z Bardejova Gabriel Grund (72) však hovorí, že až prechod na digitál pred desiatimi rokmi a následne možnosti úpravy fotografií v počítačových programoch mu umožnili vytvárať také fotografie, aké si vždy prial robiť.
Ak ste hľadali malý, odolný kompaktný fotoaparát / kameru na adrenalínové výpravy, práve ste ho našli. Vlezie s vami do vody, prachu, blata aj snehu a akčné zábery okamžite prepošle do vášho smartphonu.
Mladá fotografka nestráca čas. Prišla som s ňou urobiť rozhovor do jej ateliéru Holubník na Pionierskej a hneď mi nafotila portrét. Fotí ich komerčne, no neuznáva prílišnú vyumelkovanosť a retuš. Svoj čas delí medzi ateliér a fotografické projekty. Lebo v tom má jasno: fotografia má niečo povedať. Možno aj zmeniť názory ľudí na svet.