Vždy tam, kde sa práve dejú veci. V správnom čase na správnom mieste. Akcia, emócie. Po večeroch diskusie s kolegami zo všetkých kútov sveta o fotografiách, vysedávanie pri pohári riojy, premýšľanie nad každým slovíčkom a doťukávanie každého detailu reportážneho textu, ktorý potom posielame do redakcie... Nie, takto to na miestach rýchlych udalostí, kam cestujete ako reportér, naozaj nevyzerá.
Široko sa usmievala a ukazovala na svoj domček z hliny s kruhovým pôdorysom a takmer nijakým vybavaním. „Nie je vojna. Nemusím neustále niekam utekať. Som veľmi šťastná. Nič viac nepotrebujem.“
Martin Navrátil už ako dieťa túžil veci zažiť, nielen o nich počúvať. Chcel na vlastné oči vidieť všetky tie miesta, o ktorých čítal v knihách. Nič mu nezabránilo cestovať. Dokonca sa tým živí. Trinásť rokov robil sprievodcu pre Bubo. Svoje zážitky sprostredkováva cez svoj web travelistan.sk . Hovorí o fotografovaní na cestách a o tom, že niektoré spomienky si treba odniesť len v hlave.
Nachádzať stále nové pohľady na realitu je ambícia snáď každého fotografa. Keď pred pár rokmi prišli drony, obrázky sveta z výšky takýto nový pohľad ponúkli. Dronisti – takto voľne poslovenčujem anglický výraz, ktorý sa už pre fotografov ovládajúcich lietajúce mašinky udomácnil – sa rýchlo stali súčasťou fotografickej komunity.
Fotosúťaže v malých slovenských mestách našťastie ešte nevymreli a skupiny fotografov sa dokážu spájať, porovnávať si výsledky práce, porozprávať sa o technike a občas si aj zasúťažia. Šaliansky Objektív Františka Kollára tento rok dospel do jubilejného desiateho ročníka.