Zaujímavá úprava, menej kontrastná ako som zvyknutý u Mareka Ševca . Ja by som asi urobil krok doľava, aby sa veža kostola trošku vzdialila od domu vpravo. Takto je to taký rozpačitý dotyk.
Barborka, mám niečo po štyridsiatke a toto je pre chlapa veľmi ťažké a citlivé obdobie, obzvlášť keď mu mladé a pekné dievčatá vykajú . Nedalo by sa to nejak napraviť?
Nočný výšlap na kopec a skrehnuté čakanie na východ slnka alebo nekonečné krčenie sa za maskovacou sieťou s polmetrovým objektívom v ruke - to tak k tomu nejak patrí . Povedzme si úprimne, keby nás to nebavilo, tak to nerobíme .
Ja zasa obdivujem vás, čo fotíte zvieratá v prírode. Keď ja vyjdem na kopec a podmienky nie sú dobré, tak si poviem, že som sa aspoň prešiel. Ale ak by som mal niekde číhať na plaché divé zviera a záber by sa nevydaril, neviem, ako by som sa utešil . Tiež obdivujem portrétistov, ako si vedia pekne nastaviť ľudí a ako s nimi komunikujú. A aj streeterov, ako prekonajú strach a fotia neznámych ľudí na ulici a na zachytenie správneho okamihu majú rádovo sekundy.
Pekne spracované, ani neviem, prečo mňa tento úkaz fotograficky obišiel. Pritom ani nebolo potrebné byť hore dlho do noci, na väčšine fotiek sú ešte videť večerné zore a noci boli teplé.
Tento deň si presne pamätám, minulý štvrtok. Mal som poobede voľno a rozmýšľal som, či pôjdem niekam fotiť, alebo si ostrihám živý plot. Bolo zamračené, svetlo nič moc, tak som strihal. Ešte okolo 19.00 som si hovoril, ako dobre som urobil, že som nikam nešiel. Okolo pol ôsmej som vzal psa na prechádzku a za dedinou som zistil, jak hluboce jsem se mýlil . Obloha doslova horela. Neskutočné niečo.