Bol som tam v nedeľu. Sneh tam už nebol a aj kríž je spílený (v októbri ešte stál). Predpoveď hlásila, že bude zamračené a aj bolo . Fúkalo tak, že statív by som musel asi zabetónovať. A bol som tam s deťmi, nech nie sú furt na mobiloch, nedalo mi srdce čakať s nimi na lepšie svetlo v tom vetre. Musela stačiť mobilovka na pamiatku .
Pekné mestské zátišie, tí ľudia tam snáď boli objednaní ako komparz, stoja/sedia presne tam, kde majú, nič ma neruší. Ja by som možno obetoval časť oblohy a skúsil formát 16:9.
Panning s furmanským povozom, čo už len ľudia nevymyslia . Akčná parádička, ako namaľované. Mne prevod do čiernobielej veľmi nejde, vždy sa rád inšpirujem od skúsenejších.
Niekto niekedy povedal, že ľudský hlas je najkrajší hudobný nástroj. V podobnom duchu by som dal aj názov k tejto fotke, na vraždu je to pre mňa príliš jemné . A možno by som skúsil štvorcový formát a motív pekne vycentroval, som chorobne posadnutý súmernosťou . Nápad za 100 bodov.
Mimozemšťania útočia na hrad. Ešteže máme kapitána . Príjemné zlatisté farby, keď už v zime nie je v Bratislave sneh, aspoň tie západy slnka stoja za to.