:-) Ono to tak niekedy býva, neplánované veci vyjdú najlepšie. Ja tiež mávam pred fotením v hlave plány a vizualizácie a keď prídem na miesto a počasie nevyjde, tak som v koncoch. Kamarát neplánuje nič a využíva podmienky ake sú. Plánovať treba, ale improvizácia je tiež dôležitá. Ako sa hovorí - vyťažiť z minima maximum :-).
Tieto kone mi ani nenapadlo spájať s ródeom :-), ale vďaka ródeu som sa o nich dozvedel, spoznal som tam ľudí, ktorí hore na planine pracovali. Ale bolo to dávno, cca pred dvadsiatimi rokmi. A možno hlúpa otázka, ale nerozumiem, ako nová zonácia ovplyvní možnosti pre fotografov? Alebo plánujú ten chov zrušiť?
Ono pri výstupe na to zvyčajne nie je čas :-). Buď to miesto poznáme a so zastávkou počítame, alebo ženieme hore, lebo slnko na nás čakať nebude :-). Ale zasa záleží, kam človek stúpa, tie naše výbehy do Malých Karpát sa dajú naplánovať doslova na minúty.
To sú z Muránskej planiny? Kedysi som chodieval do Muráňa na ródeo, keď to ešte nebolo tak komerčne poňaté. Tá príroda naokolo je neskutočne nádherná a na kone, čo tam voľne chovajú, sa už dlhšie chystám.
Menej temnoty a pritom stále rovnako príťažlivá tvorba. Je to síce na míle vzdialené môjmu videniu sveta, no možno práve preto sa rád pozastavím nad podobnými výtvarnými vyjadreniami.
Výborné a nielen táto, pozrel som si celé portfólio. Každá z tých fotiek je pohladenie pre moju temnú dušu . Len mi nie je jasné, keď takáto tvorba je môjmu srdcu blízka, prečo je v mojich fotkách furt tak veľa oranžovej.