Toto je vďačné miesto, krátko po zájdení slnka za obzor je vľavo na západe ešte deň, ale vpravo na východe už večer a na hrade sa zažína osvetlenie. Super.
Pekný minimalizmus a veľmi príjemné farby. Za mňa osobne by som dal obom ešte trochu viac priestoru od okraja fotografie so zachovaním vertikálnej symetrie.
Moja obľúbená bratislavská ulica. Trošku schátralá, ale aspoň bez rušivého svetelného a reklamného smogu. A keď tak nad tým rozmýšľam, ešte som tam s fotoaparátom nebol, vždy sa po nej prejdem len tak, nasať atmosféru. Musím to zmeniť.
Vypadá to tajomne . Ja osobne by som to viac vycentroval na stred, vpravo je viac miesta medzi rukou a okrajom ako vľavo. Ale aj takto to má svoje čaro.
Svetlo úplne luxusné, škoda tých zbiehajúcich sa línii a možno orezaný strom vpravo mohol byť celý (platí pre obe fotografie hradu). Inak možno pekná fotka by bola len tieň stromu spolu s tým zaujímavým oknom na pravej veži v tomto svetle. Pekné to tam máte v tom Kežmarku, niekedy sa tam musím ísť pozrieť.
Táto fotka mi pripomenula názov jednej romantickej balady od Janka Kráľa - Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.
Tvár voda myje, vlnka oblieva,
a vlasy dlhé skrývajú,
ktoré tak ako husacô peria,
keď je víchrica, lietajú.
My sme v to ráno boli hneď vedľa, na Vápennej, ale nemali sme takéto šťastie, chýbalo nám ešte pár výškových metrov. Z času načas sa hmla trošku otvorila, ukázala nám peknú čistú oblohu a opäť sa zatvorila. Čo už, nesprávny kopec, stáva sa .